Otec so synom sa rozprávali o vážnych veciach. Syn sa spýtal:"Otec,kedy budem vedieť,že som už dospelý?" Otec na to:"Ty to možno ani hneď nezbadáš. Všimnú si to najskôr ľudia okolo teba". Kedy sa človek dostane do takého obdobia života,keď si povie-mám už svoje roky? To pocíti aj sám,nielen ľudia z jeho prostredia. Ako sa to prejaví? 1,Človek zostarne. Ani nevie ako. Musí sa však občas aj pozrieť do zrkadla. Pohľad do zrkadla ho má viesť k pokore. Sprievodným javom dôstojného stárnutia je pokora. Pokora voči tomu,čo prežil,voči Tomu,ktorý mu umožnil a udelil milosť prežiť. Pokora voči Božím darom,ktorých sa stal za života adresátom,pokora,lebo okúsil trpkosť biedy iných,ale hlavne svojej vlastnej. 2,Človek zoslabne. To zistí vtedy,keď si uvedomí,že už toľko nestihne urobiť,ako urobil kedysi. Je to chvíľa,kedy už okúsil tendenciu sveta,ktorá slabších odsúva na vedľajšiu koľaj. Zažil už nervóznu reakciu tých,ktorí sú zatiaľ vitálnejší a pohyblivejší. Svet sa slabších zbavuje a decentne alebo drsne ich premiestňuje mimo diania. Boh to nerobí. On sa ujíma najmä tých,ktorých svet považuje za vyslúžilcov,veteránov a relikty minulých čias. Starnúci človek môže cítiť,ako sa na ňom lámu tieto dve tendencie:tendencia odsúvania a podceňovania a tendencia neutíchajúcej Božej lásky. 3,Človekovi pribúdajú choroby,ktoré ho stále viac obmedzujú. Duch by ešte chcel vykonať veľa dobrého,no telo nevládze,ide na šetriaci režim v záujme zachovania života. Paradoxne,ide o moment,kedy si človek najhlbšie uvedomuje,že najväčším obmedzením preňho je hriech. Ak ho neobmedzuje hriech,tie vonkajšie obmedzenia bude znášať dôstojne,s pokorou a trpezlivo. Ak nás tlačí ťarcha telesných slabostí,o čo viac hriech spôsobuje smútok,vyplývajúci zo vzdialenia sa od Pána a z obmedzenie prísunu jeho milostí do života. Pán života a smrti na nás toto všetko dopúšťa,aby dal výraznejšie na javo,že s nami počíta pre večnosť a aby sme boli na finále dobre pripravení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára