Istá rodina sa vrátila z dovolenky. Tak,ako to už býva zvykom,len čo sa ako tak aklimatizovali,začali si pozerať zábery a fotografie. Chceli si oživiť a priblížiť pekné chvíle,ktoré strávili v cudzine. Pri prezeraní jednej fotografie sa im zmraštilo čelo. Pri zhotovovaní,inak mimoriadne vydarenej snímky,,im nejakí cudzí ľudia vošli do záberu. Pokazilo to celkový dojem. Už sa s tým nedá nič robiť,zostáva to navždy. Predstavme si také niečo ako fotografiu a na nej Jozefa,Máriu s Ježišom v náručí,ako kráčajú do chrámu obetovať svojho syna tak,ako to predpisoval zákon. A v tom by vošli "do záberu" dvaja ľudia,ktorí na prvý pohľad,nevedno,čo tam hľadajú. Sú to starec Simeon a prorokyňa Anna. Vývoj udalosti obetovania malého Ježiša,ako o tom hovoria evanjelia, poukazuje na to,že nie sú "v zábere" len tak,náhodne/Lk 2,22-40/. V čom sú dôležití,najmä z pozície viery? 1,Pôsobia,ako potvrdzujúci faktor pre činnosť,ktorú nazývame-obetovanie sa Pánovi. Vždy,keď sa človek rozhodne pre obetu Pánovi vo forme životného povolania alebo mu zasvätí nejakú konkrétnu činnosť,Boh mu posiela potvrdenia,že takáto obeta mu je milá. S týmto javom sa stretli Jozef s Máriou,keď utekali do chrámu obetovať Ježiša. Simeon a Anna poslúžili o.i.,ako potvrdzujúci princíp pre takéto zmýšľanie a konanie. Boh,aby utvrdil obetujúceho a zasväcujúceho sa človeka v rozhodnutí nasledovať ho,posiela mu do cesty takých,ktorí rozmanitým spôsobom tlmočia Božiu vôľu. Optimálne je,keď to potvrdia takí čistí ľudia,ako vyššie menovaní starší ľudia,ktorí zmysel života videli v očakávaní príchodu Mesiáša. Keď sa spoja dva alebo viaceré čisté úmysly,môže sa vykonať a dokonať veľké dielo Božej prozreteľnosti. Evanjelium hovorí o spojení čistých úmyslov členov nazaretskej rodiny s úmyslami Simeona a Anny. 2,Simeon a Anna poslúžili ako svedectvo vernosti vo veciach zasvätenia. Treba si vždy znova a znova prečítať v evanjeliu ich charakteristiku života a rozjímať nad ňou. Celý život prežili v očakávaní príchodu Mesiáša. Nik a nič ich nemohlo od tejto cesty a rozhodnutia odvrátiť. Z pozície dnešného človeka je to obdivuhodná skutočnosť. Najmä preto,lebo porušenie vernosti Bohu alebo jeho dielam sa chápe už len ako "zlyhanie ľudského faktoru". Narušenie vernosti voči záväzkom,ktoré dáva človek Bohu,nie je iba ľudská záležitosť,ktorá sa dá tolerovať. Je to najmä postoj odmietnutia služby Pánovi,ktorý zasial do duše človeka dobré semeno. Je čas znova sa zamyslieť,či neprijímame službu s tým,že už dopredu vieme o jej prerušení,či skôr ukončení. Ten,kto poruší vernosť dáva na javo,že žil s alternetívami vo svojom srdci. A to je pre službu Bohu neprípustné. 3,Simeon a Anna svedčia o skutočnosti,podľa ktorej cesta zasvätenia sa Bohu nebude ľahkou prechádzkou. Evanjelium cituje Simeona:"Tvoju vlastnú dušu prenikne meč". Meče protirečenia môžu byť vonkajšie a vnútorné. Verejnosť už dávno nie je prajná voči zasväteným,no na druhej strane ich niekedy takmer zúfalo vyhľadáva. Škandály z radov zasvätených robia svoje. Škandály štátnych a iných predstaviteľov sa dnes akoby prehliadali/najmä u nás/. Vnútorné meče súvisia s vyprázdnenými kostolmi,s preriedenými radmi kajúcnikov,s nepraktizujúcimi veriacimi,ktorí žiadajú sviatosti pre svoje deti,hoci ich v duchu viery nevychovávajú,s ťažkosťami pri nachádzaní dobrovoľníkov do rôznych služieb vo farnosti, s klesajúcim počtom adeptov pre službu celoživotného zasvätenia sa Božím dielam atď. Cesta povolania nikdy jednoduchá nebola a už vôbec nie v dnešnej dobe. Proroctvo starého Simeona sa ukazuje ako nadčasové. Ostrie meča cítia všetci,ktorí obetovali svojich blízkych Pánovi. Tým sa akoby testuje pravdivosť nie povolania ako takého,ale pravdivosť úmyslov tých,ktorí cítia a počujú Pánovo volanie,aby ho nasledovali.Simeonovia a Anny musia byť prítomní v tajomstve povolania a zasvätenia. Ich prítomnosť si praje sám Boh. Reprezentujú odpoveď Pána na ochotu jedinca kráčať v Pánových šľapajách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára