Včera vysielala Slovenská televízia filmovú reportáž o zájazde folklórneho súboru Urpín v USA a v Kanade. Na viacerých miestach ponavštevovali našich rodákov,aby im priniesli kus rodného kraja v podobe folklórneho vystúpenia. Po skončení každého koncertu sa pýtali divákov ako sa im predstavenie páčilo. Odozva bola neopísateľná. Najlepšie o tom svedčil dlhotrvajúci potlesk. Zazneli,však,aj ďalšie otázky. Napríklad:čo vám najviac chýba zo Slovenka? Jedna staršia dáma sa na chvíľu zamyslela a povedala:chlieb. Najviac jej chýbal pravý slovenský chlieb,ktorý tam nedostať. Občas sa opýtam, najmä starších ľudí,či im niečo nechýba. Veľmi málo hovoria,že by im chýbali materiálne veci. Najviac im chýba slovo. Obyčajné ľudské slovo. Niektorým ľuďom sa ho nedostáva. Osamotenosť určite nie je príjemná. Matúšovo evanjelium nám prinieslo túto myšlienku:"Nielen z chleba žije človek,ale z každého slova,ktoré vychádza z Božích úst"/Mt 4,1--11/. Pre život človeka je chlieb potrebný,no bez ľudského slova vzniká nebezpečenstvo smútoku,beznádeje,uzavretia sa do vlastného sveta. Skúsme porovnať tieto dve,pre život dôležité,skutočnosti. 1,Chlieb aj slovo treba pripraviť. Pri pečení chleba treba poznať technológiu,pomer rôznych prísad a pod. Určite sme v živote ochutnali chlieb,ktorý sme ohodnotili ako výborný,ale možno aj taký,ktorý za veľa nestál,ktorý sa nevydaril. Ako je to so slovom?Aj slovo treba pripraviť. Vedia o tom svoje ľudia,od ktorých sa slovo očakáva. Politici,verejní činitelia,organizátori rôznych podujatí musia ef offo mať pripravené slovo. Život každému z nás pripraví situáciu,kedy sa od nás očakáva slovo. Slovo poďakovania,vyjadrenia úcty,ľútosti,posmelenia,povzbudenia,ale aj napomenutia. Odkiaľ ho vziať? Človek,ktorý žije s Bohom,ktorý s ním rozpráva,vytvára si potenciál a základňu. Celkom spontánne Boh z neho a cez neho hovorí. Komunikácia s Bohom je základom našej schopnosti odovzdať slovo,ktoré v príhodný čas a primeraným spôsobom nájde svojho adresáta a môže priniesť ovocie.2,Chlieb i slovo idú k niečomu. Chlieb obyčajne nekonzumujeme bez niečoho. Aj keď existujú výnimky. Ku chlebu ešte niečo patrí. Chlieb jeme s niečím. Ani slovo by nemalo byť osamotené. K slovu niečo patrí. K slovu patrí život,pravda,skutok. Medzi slovom a spôsobom života by mal byť súlad. Mali by do seba zapadať. Vtedy vzniká správna rovnováha. Osamotené slovo zvykneme nazývať:mlátením prázdnej slamy. A život bez opory slova môže predstavovať divoké,živelné,bezbrehé dobrodružstvo. Tu sa žiada dokonca nielen slovo obyčajné,ale Božie slovo. Lebo iba to dokáže život správne formovať a poskytne mu plnohodnotnú a oživujúcu náplň. Bez Božieho slova sa duchovne vyššie nedostaneme. Ak sa chce človek dostať vyššie v zmysle postavenia a kariéry,niekto musí zaňho "stratiť slovo". A ktovie,čo ešte. Ak chce človek rásť vo viere,je to opačne.Nesmie strácať Slovo,musí ho získavať a otvárať sa pred ním. 3,Chlieb aj slovo možno odhodiť,znehodnotiť. Ani dnešná doba nie je výnimkou. Ľudia stále nachádzajú vyhodený chlieb a to vo veľkom množstve. Ide o prejav úpadku spoločnosti,ktorá chlieb vyhadzuje. Hazarduje s tým,že možno raz bude chýbať. Prejavom úpadku je aj to,keď sa pohŕda Božím Slovom. Dobre si to uvedomovala prvotná Cirkev, Ústami apoštolov konštatovala:"Nie je správne,aby sme zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch"/Sk 6,2/. Život bez Božieho slova je živorením.Nie je dobré,aby sme posluhovali tomuto svetu a zanedbávali službu Bohu. Keď sa Božím slovom vážne a s vierou zaoberáme,slúžime Bohu. Život človeka môže byť niekedy v takej hlbokej biede,že už nedokáže pozdvihnúť myseľ k výške Božieho slova. Chlieb a slovo dvíhajú náš život. A skrze túto posilu dokážeme dvíhať iných. Pri slávení eucharistie sa nám dostáva jedno i druhé,ale premenené na Pánov pokrm. Modlime sa za to,aby nám práve takýto chlieb nechýbal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára