Pred nejakým časom vysielal ktorýsi televízny kanál historický film o panovníčke,ktorá prijímala do svojich radov novú dvornú dámu. Najprv mala s ňou pohovor,v rámci ktorého sa jej pýtala:"V čom si výnimočná? Čo mimoriadne dokážeš? Čím dokážeš upútať na seba pozornosť?". Je zrejmé,že na takýto dôležitý post sa nedostal hocikto,iba dievča,ktoré majstrovsky ovládalo nejakú praktickú činnosť. Ide o činnosť,ktorá bola pre panovníčku užitočná v bežnej praxi života. Evanjelium hovorí,že Ježiš poslal apoštolov ohlasovať evanjelium/Mk 6,7-13/. Niekto sa môže pri tom zamyslieť a opýtať sa:"V čom boli apoštoli výnimoční? Akými mimoriadnymi schopnosťami oplývali?". A hneď by si aj odpovedali:"Čím už len môžu byť rybári od Galilejského mora zaujímaví? Sú to bežní, tuctoví ľudia,ktorí by za normálnych okolností nemali prekročiť rámec svojho rybárskeho remesla". Dokonca aj sám Učiteľ národov-sv. Pavol o svojom povolaní napísal do Korintu:"Bol som medzi vami slabý,bojazlivý a veľmi prestrašený"/1 Kor 2,1-5/. Pavol hovorí s veľkou pokorou o svojich úspechoch,ba vlastne ani nie o svojich,lebo celú váhu účinnosti ohlasovania Slova skladá na prítomnosť a pôsobenie Božieho Ducha. Nasleduje logická otázka:V čom spočíva veľkosť apoštolov,ktorí ako prví v histórii dostali povolanie ohlasovať Božie Slovo? 1,Oni museli najprv zrásť s Božím Slovom. Pred časom istá bývala modelka a tvár mnohých spoločenských podujatí,teraz už päťdesiatnička,ukázala na internete svoju tvár hneď po tom,čo ráno vstala z postele. Bez líčidiel a rôznych šminiek vôbec nepôsobila ako hviezda rôznych módnych podujatí. Vyvolalo to rôzne odozvy,väčšinou pozitívne. Napísala:"Učím sa prijať svoju tvár. Už nie je taká,aká bývala. Zvykám si,že ma budú musieť ľudia poznávať takúto". Tvár,život toho,kto sa chce stotožniť s Božím Slovom,už nemá byť tvárou ako kedysi. Učí sa prijať iný spôsob života,vyznávať iné hodnoty ako doteraz. Božie Slovo ho premenilo a on sa učí prijať a vidieť na sebe tvár Ježiša Krista. Zvyká si na skutočnosť,že ho verejnosť bude identifikovať s Ježišom slovami,aké si musel vypočuť aj bojazlivý Peter vo chvíli Ježišovho zatknutia:"Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?"/Jn 18,17/. Zrásť s Ježišovým slovom predpokladá postupný prechod od neistého a bojazlivého postoja k zdravému sebavedomiu,ktoré ponúkneme svetu ako svedectvo viery. 2,Ohlasovatelia evanjelia musia vyrásť popri Božiemu Slovu. V minulosti bolo bežnou praxou,že v rodine vychovávali viacero detí. Rodičia nemali čas,aby sa všetkým rovnako venovali. Preto staršie deti mali povinnosť prevziať niektoré rodičovské povinnosti a zaoberať sa mladšími súrodencami. Platila stará dobrá zásada:mladší vyrástli popri starších. To neznamenalo iba rast fyzický,ale skutočnosť,podľa ktorej staršie deti mali vychovávať mladších súrodencov. Tí,ktorí sa dostanú do blízkosti Božieho Slova,môžu popri ňom vyrásť. Ono má schopnosť vychovávať. Slovo-Boží Syn,ako náš starší brat, nad nami bdie a formuje nás podľa zásad Božieho kráľovstva. V Roku Božieho Slova sa snažme dostať bližsie do jeho záberu. Dostaňme sa tesnejšie do poľa silového pôsobenia a príťažlivosti Božieho Slova. Ak nám to pomôže,staňme sa Zachejom,ktorý vyliezol na strom,aby bol blízko Učiteľa/Lk 19,1-10,alebo osvojme si prax štyroch nosičov,ktorí spustili ochrnutého človeka cez strechu Ježišovi k nohám/Mk 2,1-12/. Rásť v atmosfére prítomnosti Božieho Slova je veľkou motiváciou pre kresťana dnešnej doby. 3,Ten,kto sa stáva ohlasovateľom Slova,prerastá rámec pozemského života. Raz som bol svedkom zaujímavého rozhovoru. Manželia a zároveň rodičia sa zaoberali budúcnosťou svojej dcérky. Išlo o mimoriadne nadané divčatko. Po stránke inteligencie a rôznych schopností by malo preskočiť aspoň dva ročníky. Nad rovesníkmi vyčnievalo. Kto prijíma a uživotňuje Slovo,presahuje rámec tohto sveta. Pritom môže ísť o obyčajného človeka,ktorý spoločensky veľa neznamená. Vo svete je relatívne dosť takýchto osobností,ktorí spôsobom života presahujú súčasníkov,lebo demonštrujú svoju pripravenosť pre Božie kráľovstvo. Ježiš sa im prihovára tak,ako sa prihovoril istému zákonníkovi:"Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva"/Mk 12,28-34/. Všímajme si postoje týchto ľudí. Rozmýšľajme nad zásadami,ktoré formujú ich život. Nech nám neunikne pokoj,ktorý vládne v ich duši a tiež neutíchajúca túžba pomáhať dušiam,aby objavili čaro záujmu o atmosféru,ktorú priniesol na zem Boží Syn. Boh nám posiela rozmanitých učiteľov. Či už cestou oficiálnou alebo skrze spontánne situácie,napnime zrak i sluch,aby Božia spása neprešla okolo nás iba tak.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára