Z materiálneho hľadiska sú ľudia vychovávaní dvojako. Niektorí,keď sa spätne vracajú do detstva a mladosti, konštatujú, že nikdy nezažili materiálny blahobyt. Žili ako tak, nehladovali, ale ani nemohli príliš vyskakovať. Povedia: nikdy sme nemali všetko, vždy nám niečo chýbalo. Iní hovoria o opaku:nikdy nám doma nič nechýbalo. Z hľadiska určitej formácie viery, nezaškodí sa trochu uskromniť a občas zažiť moment, podľa ktorého nám niečo chýba.
Pán Ježiš sa stretával s rôznymi ľuďmi a doplňal, ak im niečo chýbalo. Učeníkom nezabudol rozpovedať podobenstvo o desiatich pannách. Zdôraznil, že piatim z nich chýbal olej do lampy /Mt 25, 1-13/. Inokedy zažili krajnú núdzu, a to vtedy, keď niekoľkotisícový zástup nemal čo do úst /Mt 14,13-21/. Nezabudnime ani na zázrak v Káne Galilejskej /Jn 2, 1-11/, keď svadobčanom hrozilo fiasko, že zostanú bez vína. Ježiš síce dopnil to, čo ľuďom chýbalo, ale naznačil fakt, podľa ktorého, kým žijeme na zemi, vždy nám bude niečo chýbať. Musíme sa s tým zmieriť.
Budúcnosť si na tomto svete nezabezpečíme, hoci by si to mnohí priali. Nežije sa im materiálne zle. Naša duša má ambície večnosti, lebo vždy niečo hľadá a málokedy je spokojná s tým, čo má. Náš permanentný duchovný hlad bude uspokojený až vo večnosti. Našou úlohou je zmieriť sa s večnosťou. A tej prechádza odchod z tohto sveta. Ľudia prechádzajú v tejto veci určitým vývojom. Niektorí, najprv, myšlienku večnosti odmietajú. Neskoršie ju začnú pripúšťať a brať vážnejšie. Napokon zistia, že sa musia s ňou zžiť, ak nechcú stratiť zmysel života. Naša viera nám na tejto ceste účinne pomáha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára