Sú situácie, ktoré vyhodnotíme lakonicky:obstál som na sucho. Chceme tým povedať, že sme nič nedosiahli. Všetkým okolo nás sa niečo ušlo/výhoda, prospech, materiálne dobro atď/, no na nás sa zabudlo. Keď sa nám niečo máli, povieme-obstál som na sucho, nezostalo mi nič.
Sú, ale situácie, podľa ktorých obstáť na sucho, znamená zvíťaziť, ba dokonca zachrániť život, alebo pomôcť k spáse. V Knihe Jozue čítame o tom, ako Židia prešli suchou nohou, keď sa vody Jordána rozdelili a vytvorila sa tzv. suchá cesta. Len čo sa nohy kňazov, ktorí niesli archu, dotkli vody, tá sa hneď rozostúpila, aby národ prešiel po suchu. V tomto prípade suchá cesta znamená fyzickú záchranu vyvoleného národa.
Evanjelium rieši situáciu záchrany duše. Znepokojený apoštol Peter prichádza k svojmu Učiteľovi a overuje si informáciu, či vinníkovi musí odpustiť "až sedem ráz"? /Mt 18, 21-19,1/. Ježiš túto debatu ukončil zásadnými slovami:"Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak odpustíte zo srdca každý svojmu bratovi". Týmto výrokom naznačil, že existuje ešte jedna "suchá cesta", ktorá sa rozostúpi pred človekom vtedy, keď odpúšťame. Tam,kde sa odpúšťa, tam vzniká cesta záchrany, cesta spásy. Len čo sa kroky hriešnika stretnú s vodou odpúšťajúceho úkonu, okamžite vzniká cesta spásy pre toho, kto ublížil, ale aj pre toho, komu bolo ublížené. Kto objaví túto "suchú cestu", určite neobstojí na sucho pred Božou tvárou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára