Niektoré činnosti konáme v živote mnohokrát, robíme ich automaticky. A napriek tomu sa niekedy pomýlime. Už dlhý čas nosíme o.i. aj pri liturgii rúško, či respirátor. Obyčajne si ho tesne pred prijatím Pánovho tela zložím z tváre. No sú situácie, keď na to zabudnem a omylom sa pokúšam prijať Sviatosť cez rúško, ktoré si zabudnem zložiť...V kostole sme úspešne inštalovali dávkovače na svätenú vodu a na dezinfekčný roztok. Po použití dávkovača na svätenú vodu sa máme prežehnať a po použití dávkovača na dezinfekt, si máme potrieť ruky. Je to jednoduché, ale koľkokrát sa stane, že robím opačne...Snáď, nie som sám...Od 1.januára používame nové liturgické knihy. S nimi prišli aj zmeny v slovách a vetách. Aj keď sa kňaz na to pripraví, koľkokrát sa stane, že nechtiac, ešte použije starú formuláciu alebo má k tomu blízko...Vraví sa, že mýliť sa je ľudské.
Traja mudrci, ktorí sa na svojej ceste zastavili na dvore kráľa Herodesa hovorili, že ich doviedla hviezda /Mt 2, 1-12/. Hviezda na oblohe im stačila na to, aby našli novonarodeného Mesiáša. A nemohli sa pomýliť? Koľko je na oblohe útvarov a oni sa rozhodli sledovať jednu konkrétnu hviezdu...Prečo nie inú? Vieme s určitosťou, že sa nemýlili. Boh vedie človeka tak, aby hviezdu, ktorá smeruje k Bohu, našiel. Ide o súhrn rôznych okolností, ktoré nám, ako na podnose, predložia tajomstvo Mesiáša, Vykupiteľa. A ak si tú hviezdu osvojíme, nemôžeme sa v živote tak ľahko pomýliť. Boží Duch nás bude viesť tak, aby sme hviezdu, ktorá vedie k Bohu našli, a by sme skutočnú Hviezdu-Mesiáša čo najvernejšie nasledovali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára