Starší a skúsenejší ľudia niekedy konštatujú:"Tak, toto som ešte nezažil...!" Občas si myslíme, že už máme dostatok životných skúseností, že už nás nič nemôže prekvapiť. Omyl!. Život prináša nepredvídateľné a neočakávané momenty. Vtedy sa nezmôžeme na slovo a vyjachtáme iba vyššie uvedenú vetu.
Apoštoli sa plavili s Ježišom na jednej lodi /Mk 4, 35-41/. Zažili búrku. Nie hocijakú. Skoro sa potopili. Paradoxné je, že medzi nimi boli aj profesionáli-rybári. Aj tí dostali strach, hoci na mori museli aj predtým zažiť krušné chvíle. Možno si teraz, s Ježišom na lodi počas búrky, povedali:"Toto sme ešte nezažili!"
Čo to môže znamenať? Všeličo, ale najmä to, že byť s Ježišom na jednej lodi nie je jednoduché. S ním je všetko iné. Byť s Ježišom znamená to, že človek zažije intenzívne búrky, najmä vo svojom srdci. On nenecháva kameň na kameni, ale všetko usporadúva tak, aby sme mali vnútro usmernené na večnosť. Byť s Pánom na jednej lodi znamená, že môžeme zažiť aj utíšenie búrky. Také, aké sme ešte nezažili-dôkladné, trvalé, liečivé. Ježiš nás volá na loď s ním, aby sme zažili búrku kríža, ale chce, aby sme boli aj svedkami utíšenia búrky. Utíšenie je predobrazom večného pokoja pri našom zmŕtvychvstaní. Toto sme ešte nazažili, musíme to zažiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára