V týchto dňoch v roku 1969 sa upálil v Prahe Ján Palach. Bol to mladý človek, vysokoškolák, ktorý takto reagoval na zlú politickú situáciu vo vtedajšom Československu. Bol to jeho protest proti režimu, ktorý popieral slobodu človeka. Keď ho ťažko raneného priviezli do nemocnice, istá sestrička, ktorá ho ošetrovala, povedala:"Tak veľmi by som ho chcela pohladiť, ale nemám kade.." Celé telo mal poškodené.
Keď sa lúčime s blízkym človekom, tak veľmi by sme ho chceli pohladiť. No nemáme kade, lebo nám ho zoberie cintorín. Nahrádzame si to tým, že pohladíme aspoň truhlu, kým sa dá. Potom iba studený náhrobný kameň, prípadne jeho fotografie, alebo osobné veci. A celkom určite môžeme pohladiť jeho dušu svojimi spomienkami a hlavne modlitbami.
Človek z tohto sveta odchádza, lebo z Božieho pohľadu sa pominuli všetky dôvody pre jeho pobyt na zemi. Pominuli sa dôležité väzby, vzťahy, putá s pozemským svetom. Mohli by sme povedať slovami evanjelia-minulo sa mu víno.../Jn 2, 1-11/.
V slovenčine používame dva výrazy, ktoré približne rovnako znejú, ale ich obsah nie je totožný. Slovo-minúť. Minúť sa môžu napr. potraviny v domácnosti. Ale všetci vieme, že keď sa niečo minie, môžeme si zásoby doplniť. Slovo-pominúť znamená niečo iné. Pominúť sa môže napr.mladosť. Keď sa niečo pominie, už sa to nevráti. Každéme z nás sa raz pominie pozemský život. Kladieme si otázku: Čo nám teda zostane? Zostane nám vôbec niečo? Áno, Pán Ježiš hovorí v evanjeliu o novom víne a jeho vzorku dáva ochutnať všetkým svadobčanom v Káne Galilejskej. Ježiš tým symbolicky naznačuje, že ponúka víno života, ktoré sa nikdy nepominie-víno večného života. Ako sa prejaví, aspoň opisne?
1.,V pozemskom živote musíme trpieť. Niekto viac, niekto menej. Niekto dlhšie, iný kratšie. Niekto takým spôsobom, niekto iným. Bez utrpenia nie je nikto. V pozemskom živote aj tŕpneme. Tŕpneme, či sa nás nedotkne nejaké zlo, prípadne, či nám vydrží dobro, ktoré si momentálne užívame. Počas života musíme aj niekoho alebo niečo strpieť. Tu ide o rôzne obmedzenia, ktoré nás počas života limitujú. Večný život nepozná výrazy: trpieť, trpnúť a ani strpieť. Stavy podobného typu nemajú vo večnosti miesto a ani opodstatnenie, lebo Boh je Láska...
2.,Počas života na zemi zažívame stres, napätie a zhon. Väčšinou vyplývajú z vedomia povinností a následnej zodpovednosti a zo vzťahov s ľuďmi. Večnosť nám ponúka iba jedinú povinnosť-milovať Boha a klaňať sa mu a zažívať dokonalé spoločenstvo so zástupom blažených. Oslávených čaká radostný súlad, ktorý nikdy a nikde nemohli zažiť.
3.,V pozemských kategóriách často uvažujeme a pýtame sa: kto sa má lepšie a kto horšie? A to z hľadiska zdravia a z hľadiska materiálneho. Veľmi často nás tieto kritéria zamestnávajú a trápia. Pre večnosť platí , že ten, kto v živote napĺňal výzvu evanjelia-urobte všetko, čo vám povie, ten sa má pri Bohu najlepšie. Tento odkaz Panny Márie je dôstojným posolstvom pre zvyšok pozemského života pre každého z nás. Ide o výzvu zoznamovať sa s Božou vôľou a následne konať podľa nej. Posluhujúci personál na svadbe v Káne tak urobil. Výsledkom bola všeobecná spokojnosť všetkých, ktorí sa takto zoznámili s novosťou vína Ježišovho kráľovstva. Touto milosťou nepohŕdnime ani my.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára