Prednedávnom
sa u nás konala výstava istého českého umelca, ktorý tvorí umelecké diela
z rifľoviny. Ihlou vyberá postupne z tkaniny biele vlákna na povrch
textílie. Vznikajú tváre, postavy, predmety... Ide o prácu, ktorá je
náročná a preverí trpezlivosť, húževnatosť a iné vlastnosti. Každý
človek by to robiť nemohol.
Čo
robí cirkev, keď ohlasuje Božie slovo? Trpezlivo, dôkladne vyberá
z pokladu cirkvi Božie myšlienky a kladie ich na povrch. Snaží sa,
aby viac v tomto svete vynikli a zaujali srdcia i mysle ľudí.
Ako sa to deje?
1.) Slovo Boha má stáť nad všetkým
ostatným
Musí mať prioritu, musí
sa vynímať nad všetky iné danosti tohto sveta. V Nehemiášovej čítame:
„Zákonník Ezdráš si stal na drevenú vyvýšeninu... otvoril pred očami všetkého
ľudu knihu – stál totiž vyššie než ostatní ľudia – a keď ju otvoril,
všetok ľud povstal.“ (Neh 8, 2 – 10)
V sídle istej inštitúcie zariaďovali
miestnosť – sklad. Niektoré veci umiestnili hore na regál - až pod strop – s odôvodnením, že nejde
o veci každodennej potreby. Použijú sa iba sezónne, väčšiu časť roka ich
nikto nebude potrebovať. Toto robievame vo svojich domácnostiach všetci.
Božie
slovo nedvíhame vyššie preto, že ho nechceme používať, že ho chceme
zakonzervovať, že zavadzia alebo že ho chceme používať iba sezónne. Robíme to
preto, aby bolo na očiach, aby pomohlo tým, ktorí sú zhrbení hriechom povstať,
vyrovnať sa a vykročiť za Kristom.
2.) Božie slovo treba rozvinúť
Evanjelium hovorí, že
Pán Ježiš prišiel do Nazareta a vošiel do synagógy, aby učil. Vzal do rúk
text proroka Izaiáša a knihu rozvinul. (Lk 1, 1 – 4; 4, 14 – 21) Božie
myšlienky treba rozvinúť, t. j. podať ich v prijateľnej a „stráviteľnej“
forme tak, aby neodrádzali, ale povzbudzovali k čnostiam.
Predstavme
si situáciu, že ideme kupovať látku do metrového textilu. Skôr ako povieme:
„Odstrihnite nám z tejto..“, necháme si určitú časť z balu rozvinúť.
Robíme to preto, lebo chceme vidieť celú štruktúru látky – farby, súlad; chceme
vidieť, ako sa bude vynímať na človeku alebo niekde v blízkosti nášho
života.
Božie
slovo je potrebné rozvinúť, aby sme vedeli, ako sa bude vynímať v našej
duši, aké zmeny budeme musieť urobiť, t. j. čo urobí Božie slovo s naším
životom. Ono nás chce zaodiať, skrášliť cestu k Bohu a chce, aby sme
pestrejšie vynikli v čnostiach. Toto má za úlohu služba ohlasovania, ktorá
má podávať Božie slovo ako hotový produkt, ako pokrm, po ktorom túži naše telo
i duša.
3.) Počas života sa nevyhneme
stereotypom
Týka sa nášho osobného
i pracovného života. Niektoré veci nás môžu ubíjať a frustrovať.
Stále dookola robíme tie isté veci, počas života počujeme to isté Božie slovo,
ale ono človeka nefrustruje. Práve naopak. Vždy inak „sadne“. Vždy je akoby
nové, oslovujúce, inšpirujúce a podnecujúce.
Istý
fotograf už roky fotí o. i. jeden konkrétny strom. Robí tak v zime
i v lete. Vraví, že ten pohľad je vždy iný. Neexistujú dve rovnaké
fotografie toho istého stromu. Dôležité je oko, optika, ktorou sa na strom
pozrie.
Dôležité
je, akú optiku si nastavíme, aby sme v Božom slove nevideli len všednosť
ľudskej komunikácie, ale opačne – nevšednosť, s akou Boh oslovuje človeka
a čaká na odpoveď. Božie slovo je slovom provokujúcim k dialógu
a odmieta indiferentnosť.
V priebehu
života sa na nás prejavia rôzne aspekty. Vyplavujú sa na povrch modely, spôsoby
nášho zmýšľania. Vychádzajú z hĺbky ľudskej duše. Je dôležité, aby sme ich
konfrontovali s Božím slovom. Najmä ono má „vyplávať na povrch“ ako
smernica nášho života. Ono nás smeruje k správnym hodnotám a neomylne
vedie k Bohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára