Božie slovo

 

         Prednedávnom sa u nás konala výstava istého českého umelca, ktorý tvorí umelecké diela z rifľoviny. Ihlou vyberá postupne z tkaniny biele vlákna na povrch textílie. Vznikajú tváre, postavy, predmety... Ide o prácu, ktorá je náročná a preverí trpezlivosť, húževnatosť a iné vlastnosti. Každý človek by to robiť nemohol.

         Čo robí cirkev, keď ohlasuje Božie slovo? Trpezlivo, dôkladne vyberá z pokladu cirkvi Božie myšlienky a kladie ich na povrch. Snaží sa, aby viac v tomto svete vynikli a zaujali srdcia i mysle ľudí. Ako sa to deje?

1.) Slovo Boha má stáť nad všetkým ostatným

Musí mať prioritu, musí sa vynímať nad všetky iné danosti tohto sveta. V Nehemiášovej čítame: „Zákonník Ezdráš si stal na drevenú vyvýšeninu... otvoril pred očami všetkého ľudu knihu – stál totiž vyššie než ostatní ľudia – a keď ju otvoril, všetok ľud povstal.“ (Neh 8, 2 – 10)

          V sídle istej inštitúcie zariaďovali miestnosť – sklad. Niektoré veci umiestnili hore na regál  - až pod strop – s odôvodnením, že nejde o veci každodennej potreby. Použijú sa iba sezónne, väčšiu časť roka ich nikto nebude potrebovať. Toto robievame vo svojich domácnostiach všetci.

         Božie slovo nedvíhame vyššie preto, že ho nechceme používať, že ho chceme zakonzervovať, že zavadzia alebo že ho chceme používať iba sezónne. Robíme to preto, aby bolo na očiach, aby pomohlo tým, ktorí sú zhrbení hriechom povstať, vyrovnať sa a vykročiť za Kristom.

2.) Božie slovo treba rozvinúť

Evanjelium hovorí, že Pán Ježiš prišiel do Nazareta a vošiel do synagógy, aby učil. Vzal do rúk text proroka Izaiáša a knihu rozvinul. (Lk 1, 1 – 4; 4, 14 – 21) Božie myšlienky treba rozvinúť, t. j. podať ich v prijateľnej a „stráviteľnej“ forme tak, aby neodrádzali, ale povzbudzovali k čnostiam.

         Predstavme si situáciu, že ideme kupovať látku do metrového textilu. Skôr ako povieme: „Odstrihnite nám z tejto..“, necháme si určitú časť z balu rozvinúť. Robíme to preto, lebo chceme vidieť celú štruktúru látky – farby, súlad; chceme vidieť, ako sa bude vynímať na človeku alebo niekde v blízkosti nášho života.

         Božie slovo je potrebné rozvinúť, aby sme vedeli, ako sa bude vynímať v našej duši, aké zmeny budeme musieť urobiť, t. j. čo urobí Božie slovo s naším životom. Ono nás chce zaodiať, skrášliť cestu k Bohu a chce, aby sme pestrejšie vynikli v čnostiach. Toto má za úlohu služba ohlasovania, ktorá má podávať Božie slovo ako hotový produkt, ako pokrm, po ktorom túži naše telo i duša.

3.) Počas života sa nevyhneme stereotypom

Týka sa nášho osobného i pracovného života. Niektoré veci nás môžu ubíjať a frustrovať. Stále dookola robíme tie isté veci, počas života počujeme to isté Božie slovo, ale ono človeka nefrustruje. Práve naopak. Vždy inak „sadne“. Vždy je akoby nové, oslovujúce, inšpirujúce a podnecujúce.

         Istý fotograf už roky fotí o. i. jeden konkrétny strom. Robí tak v zime i v lete. Vraví, že ten pohľad je vždy iný. Neexistujú dve rovnaké fotografie toho istého stromu. Dôležité je oko, optika, ktorou sa na strom pozrie.

         Dôležité je, akú optiku si nastavíme, aby sme v Božom slove nevideli len všednosť ľudskej komunikácie, ale opačne – nevšednosť, s akou Boh oslovuje človeka a čaká na odpoveď. Božie slovo je slovom provokujúcim k dialógu a odmieta indiferentnosť.

 

         V priebehu života sa na nás prejavia rôzne aspekty. Vyplavujú sa na povrch modely, spôsoby nášho zmýšľania. Vychádzajú z hĺbky ľudskej duše. Je dôležité, aby sme ich konfrontovali s Božím slovom. Najmä ono má „vyplávať na povrch“ ako smernica nášho života. Ono nás smeruje k správnym hodnotám a neomylne vedie k Bohu.