Vieš,kto som ja?

Raz večer v parku stála a debatovala skupina mladých ľudí. Žartovali,smiali sa,spomínali na roky spoločne strávené v školských laviciach. Nedaleko,na lavičke sedel opilec. V ruke mal nápoj,ktorého názov zľudovel do podoby -čučo. Rozprával sám so sebou,občas si uhol z fľaše. Pokúšal sa aj vstať,no nebolo mu to súdené. Napokon na vlastné pokusy rezignoval,ale začal sa zaujímať  o skupinu mladých. Hlasne dával na javo,že chce,aby mu pomohli vstať. Nevšímali si ho ani po tom,čo začal kričať silnejšie. Ich reakcia bola taká,že sa zobrali a pomaly odchádzali preč. Opitý za nimi pokrikoval:"Nechcete sa so mnou rozprávať?...viete,kto som ja?..." Potom na chvíľu zmľkol,aby následne povedal potichšie:"...kto som bol?" Bolo evidentné,že jeho súčasná situácia je vzdialená od od toho,kým bol v minulosti. Táto komicko-smutná epizóda mi prišla na myseľ,keď som sa začítal do Jánových pašií/Jn 18,1-9, 42/. Je tam úryvok rozhovoru medzi uväzneným Ježišom a Pilátom. Pilát ho vyšetroval,aby spravodlivosti zadosťučinil. No,zostal prekvapený,lebo Ježiš na niektoré jeho otázky neodpovedal. Rozhorčený mu dôrazne pripomenul:"So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš,že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?" Údajná Pilátová moc dlho nevydržala. Nedokázal si vybudovať pamätník večnej hodnoty. Napokon,takto dopadli aj mnohí ďalší,jemu podobní...Cez Triduum sa náš zrak upiera na Ukrižovaného. Na kríži vidíme trpiaceho muža,ktorý podstúpil kruté mučenie. Vo chvíli stíšenia budeme v duši počuť jeho hlas:"Chceš sa so mnou rozprávať?"  A celému svetu adresuje výčitku:"So mnou sa nechcete rozprávať?...viete,že ja mám moc,moc absolútnu?". Pohľad na Ukrižovaného v nás vyvoláva túžbu rozprávať sa s ním. Zo začiatku môžu slová viaznúť-už dávno nie sme na to zvyknutí,odvykli sme...Prípadne sa nám slová zadrhávajú,lebo ani nevieme,čo si počaťs Ježišom osamote..už dávno sme to nezažili...Myšlienky sa nám roja a pripadajú nám ako neusporiadaný útvar,ktorý je svojhlavý a živelný. Ale s pribúdajúcim časom dostávame dar-pokoj,ktorý sa rozhostí v našej mysli a takto vytvorí predpoklady pre radostnejšiu komunikáciu. Ježiš nám povie:"Nevieš,že mám moc oslobodiť ťa od hriechov? Nevieš,že moja krv zmýva aj tvoje hriechy?" Kto by nechcel byť adresátom Ježišovej veľkej a nepreskúmateľnej moci?! Nechajme dopadnúť na seba jeho vyčítavý pohľad z kríža a započúvajme sa do otázky,ktorá je viac túžbou po nás,ako zdrvujúcim rozsudkom:prečo sa nechceš so mno rozprávať častejšie? Už teraz hovoria kompetentní o ďalšom vývoji sveta,po tom,čo koronavírus stratí svoju moc. Radia sa politici,ekonómovia,zamestnávatelia atď. Sú v tomto zozname všetci kompetentní? Dôležitosť týchto je neodškriepiteľná. Napriek tomu-nechýba niekto dôležitý? Kiež by všetci,ktorí plánujú nové usporiadanie sveta,počuli hlas Ježiša,Mesiáša,Božieho Syna:"So mnou sa nechcete rozprávať? Veď,ja mám moc väčšiu ako všetky vaše možnosti a potenciály!". Chce nový svet,ale v ňom obnoveného človeka,ktorý bude klásť dôraz na veci potrebné pre spásu.

Trasenie zeme.

Známa mi ukázala SMS správy od istého,nášho spoločného priateľa. Nejde o obsah,ale o formu. Niektoré správy boli písané s pravopisnými chybami,niekde absentovali písmená resp. boli poprehadzované. Iná SMS, od toho istého autora, vykazovala známky bezchybného písania. Tie prvé,s chybami,boli ovplyvnené stresom , nervozitou a vnútorným i vonkajším chvením. Tie druhé boli písané v pokoji,keď bol celý človek v atmosfére kľudu. Nejde o nič prelomové. Každý jeden z nás sa môže prichytiť pri podobných praktikách. So záujmom som si prečítal informáciu,podľa ktorej,od kedy je vo svete karanténa,izolovaná liečba vírusu,prípadne "domasedenie",naša Zem je v kľude. Zistili to seizmológovia a geológovia na základe pozorovaní v istom belgickom inštitúte. Zem sa upokojila. Nie je tak "nervózna". Keby mohla písať SMS správy,boli by bezchybné. Je to podmienené tým,že jazdí menej áut,pracuje menej mechanizmov,ľudia upustili od hluku pri oslavách,ak nejaké vôbec sú. Zem našla svoj prapôvodný rytmus a skorooriginálny pokoj. Teraz netúži po tom,aby vyslala nervózne signály do ľudského spoločenstva v podobe zemetrasení,či iných prírodných katastrof. Vzápätí po tejto,pre mňa radostnej správe,som si prečítal inú. Ide titulok novín,ktoré robili rozhovor s p.Veronikou Remišovou,podpredsedníčkou vlády. Titulok obsahoval jej citát:"Nemôžeme takto fungovať celý rok. Škody by boli väčšie,ako narobí koronavírus". Koniec oddychového režimu pre našu planétu! Dlho  už oddychovať nebude. Ja viem,že ekonomika je to,čo riadi náš život. Všetko závisí od nej. Znova ju chceme naštartovať a pritom "zatriasť" zemeguľou. Čísla budú pomaly naskakovať,ukazovatele sa budú postupne vylepšovať,grafy znova pôjdu hore. Znova bude na Zemi "čulý pracovný i turistický ruch". Ktorá správa je lepšia? Môžeme si vybrať. Zem sa už niekoľkokrát nebezpečne chvela. Azda najsilnejšie vtedy,keď Ježiš skonal na kríži. Zmienku o tom nájdeme v Matúšových pašiách/Mt 26/,kde sa píše:"A hľa,chrámova opona sa roztrhla vo dvoje od vrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých vstali z mŕtvych". Samotná Zem sa takýmto spôsobom poklonila umučenému Spasiteľovi. Pre nás sú momentálne dôležité dve veci:1,Aby sa zatriaslo naše vnútro nad veľkosťou obety Božieho Syna. A aby sa zatriaslo,keď si uvedomí,že uráža Stvoriteľa hriechami. Bude sa chvieť,kým sa nevyrovná s Bohom,kým nesplatí dlhy v pokání. Až potom môže prísť pokoj,teda stav,kedy ustanú všetky rušivé a dráždivé elementy,ktoré, inak, svedčia o našom nevyrovnanom štýle života. Aj našim pričinením,životom bez hriechu,sa môže Zem upokojovať,aj keď všetky mechanizmy ekonomiky a sveta,zastaviť nemôžeme. Zem získava balans našou snahou o život podľa evanjelia. Platí to o našej duši,ale aj o celkovej /ne/vyrovnanosti sveta. 2,Ďalší dôvod,pre ktorý sa musí veriacemu človekovi triasť vnútro,je  Božia otcovská starostlivosť o človeka. Svedčí o tom citát z Listu Hebrejom:"Lebo každý veľkňaz ,vybratý spomedzi ľudí,je ustanovený pre ľudí,aby ich zastupoval pred pred Bohom,aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi,pretože aj sám podlieha slabosti"/Hebr 4,14-5,10/. Triašku vyvoláva vedomie,že Boh vo svojom geniálnom pláne,ustanovil zvláštny úrad-sviatosť kňazstva,aby s ľuďmi komunikoval,čo najintímnejším spôsobom. Všimnime si hĺbku vzorca:ide o kohosi spomedzi ľudí,aby bol ustanovený pre ľudí,aby prinášal obety za ľudí a aby sa ujímal ľudí...Boh robí pre človeka všetko. Ustanovuje človeka,aby,ako svoje povolanie celoživotné,obetoval všetky dary a talenty pre spásu človeka. Ak je pravda,že sa zem otriasa od mechanizmov a ľudskej činnosti,tak potom služba kňaza všetko upokojuje a dáva do súladu s Božou vôľou. Škoda,že viac nás trápia ekonomické súvislosti,ako vnútorná rovnováha živej i neživej prírody a ekológia duše. Rozumieme tomu:s ekonomikou je spojený biznis,ale i zamestnanie. No so životom bez hriechu je spojená spása. Každý,kto ako môže,nech o túto rovnováhu prosí Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého.

Eucharistia.

Raz istý človek nahlas rekapituloval svoj život. Rozhovoril sa o.i. aj o jedle. Narodil sa v mnohopočetnej rodine na vidieku. Rodinnú situáciu okomentoval takto:"Nikdy sme nemali prázdny stôl". Povedal,že jedlo nebolo vždy vyberané,exkluzívne,ale vždy bolo čo na stôl položiť. Prestretý stôl bol skôr jednoduchý,ale nikdy nie úplne prázdny. Stôl Cirkvi,na ktorom sa podáva duchovný pokrm,nebol nikdy prázdny a ani chudobný. Od čias Pána Ježiša , jeho obety na kríži a jeho zmŕtvychvstania,neexistuje u veriacich duchovná núdza. Sám Pán sa o to postaral. Stačí,keď si prečítame o udalostiach,spojených s Poslednou večerou/ 1 Kor 11,23-26/. Odovzdal nám exkluzívny pokrm,ktorým je jeho telo a krv. V bežnej praxi života sa pozemský,telesný pokrm rozlišuje na:občerstvenie,plnohodnotný pokrm a hostinu. Všimnime si,že tu ide o určitú gradáciu,ktorá sa nedotýka iba množstva pokrmu,ale sú tu zahrnuté aj iné kritéria. 1,Občersvenie. Tento pokrm sa používa najmä v súvislosti s cestovaním,či púťou. Ideš,zastavíš sa,niečo málo preješ a pokračuješ ďalej. Takýto pokrm na cestu nazývame veľmi vznešene-občersvenie. Eucharistiu môžeme, v istom slova zmysle chápať,ako občersvenie. Sú situácie,kedy treba vstať a ísť. Treba urobiť rozhodnutie,treba niečo urobiť a ísť. Koľko je v živote takých situácii,ktoré sa nám zdajú absurdné,že nad nimi len pokrútime hlavou. A nemôžeme ich ovplyvniť,len vstať,urobiť,čo sa žiada a ísť ďalej. Ide o veľké duchovné zápasy,ktoré môžeme pomenovať aj ako duchovné púte. Aby sme toto zvládli,potrebujeme pokrm pútnika,pokrm,ktorý nás občerství. Najvýstižnejšie to vyjadril sám Pán Ježiš,keď v atmosfére zázračného rozmnoženia chleba odôvodnil svoj zázrak slovami:/Mk 8,3/"..aby neomdleli na ceste". 2,Plnohodnotné jedlo. Pri istej príležitosti akási matka žalostila nad svojim synom. Veľmi ťažko znášala,že je sám vo svete,venuje sa len práci a odmieta si založiť rodinu. Hovorievala:"Strašne schudol. Nemá pravidelnú a plnohodnotnú stravu. Raz niečo zje,inokedy nič. Nemá mu to kto pripraviť. Nemá zázemie". Telo a Krv Pána Ježiša predstavujú pre nás plnohodnotný pokrm. Tento pokrm má však svoje pevné zázemie. Zhotovuje ho kňaz,ktorý pri svätej omši koná v osobe Krista. Deje sa to v kostole a za prítomnosti cirkevného spoločenstva. S týmto zázemím sa treba stotožniť a prijať ho. Vzniká schéma,ktorá je pre náš telesný zrak viditeľná a pre zrak duchovný pochopiteľná a uveriteľná:obetný stôl,kňaz a spoločenstvo veriacich. Pri takomto zázemí nemožno trpieť duchovnou chudokrvnosťou. Práve naopak. Veriaci jedinec sa takto stáva silnejším a čnostnejším. 3,Hostina. Ide o vrchol pozemského stolovania. Keď sa povie -hostina,nemyslí sa len na množstvo,či kvalitu jedla/aj to/,ale aj na zloženie spolustolujúcich. Hostina sa pre jednotlivca koná málokedy. Väčšinou je tam viac ľudí. Ide aj o atmosféru,podľa ktorej,by mali byť všetci jednej mysle. Zraniteľným bodom pre niekoho môže byť Ježišova predstava hostiny. :"Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?"/Mk 2,16/,takto si posťažovali na Ježišove praktiky Židia. Nazdávali sa,že tým dehonestuje pojem hostiny ako taký. Hostina má dosah pre večnosť  vtedy,ak sýtime aj takých,ktorých označujeme za chudákov. Nielen preto,že sú na tom zle materiálne ,ale aj ľudsky. Ježiš aj pre takých prestiera stôl,ba dokonca ich favorizuje :"Neprišiel som volať spravodlivých,ale hriešnikov,aby sa kajali"Lk 5,32/. Pánova hostina je vždy dokonalá. Lebo ten,kto ju usporadúva je dokonalý. Aj my sa môžeme k nemu priblížiť. Vytvorme si v srdci pre nich viac miesta,lebo tak urobil Ježiš,ktorý podceňovaným odkáza,v rámci hostiny:"Priateľu,postúp vyššie"/Lk 14,10/!

Čo s nami robí Zmŕtvychvstalý.

Ako má vyzerať človek po tom,čo absolvoval štyridsaťdňové pôstne obdobie? Ja viem,že je to na diskusiu. Čo znamená "absolvoval"? Určite nemyslíme na pasívny spôsob duchovného života. Myslíme na kresťana,ktorý sa modlí a slúži,pomáha. Taký človek cez pôstne obdobie povyrastie. Napriek tomu počúvame v závere  pôstnej liturgie toto:"...všemohúci Bože,sme slabí a často klesáme...". Slabosť a pád,to sú skutočnosti,s ktorými sme konfrontovaní takmer denne,nech by sme si mysleli o sebe čokoľvek,akí sme dobrí...Napriek tomu nás Cirkev usmerňuje slovami pôstneho povzbudenia v rámci KBS:"V Ježišovej blízkosti môžeme piť z pravého prameňa,ktorý udržuje živými naše sny,naše plány,naše veľké ideály a poháňa nás do ohlasovania života,ktorý sa oplatí žiť". Napriek našej evidentnej slabosti,nám kolaps hroziť nemusí. Podstatná je Ježišova prítomnosť v našom živote. Boh nás urobil aj tak veľkými. Upozorňuje nás na to prorok Ezechiel/Ez 36,16-28/. Počas veľkonočnej vigílie máme možnosť čítať z jeho diela nasledujúce myšlienky:1,Vezmem vás spomedzi národov,zhromaždím vás zo všetkých krajín a zavediem vás do vlastnej krajiny". Židia vedeli veľmi dobre,čo to znamená hľadať a nájsť svoju vlastnú krajinu. Ich putovanie púšťou je toho dôkazom. Boh im ju sľúbil a sľub dodržal. Aj ľudia dneška putujú,hľadajú,strácajú a znova nachádzajú. Hranice medzi krajinami /EU/ akoby ani neexistovali. Niektorí ľudia nám povedia,že sú doma tam,kde sa momentálne nachádzajú. Napriek tejto tendencii,myslím si,že každý človek má nejaký kus územia za  "naj.." Povie si:tak,tu som najviac doma! Kristus nám znova a znova vo veľkonočnom čase potvrdzuje-tu si doma. Uveril si vo mňa? Si doma. Považuješ ma za Božieho vyvoleného? Si doma. Veríš,že jedine ja ti môžem udeliť večný život? Robíš dobre a si doma. Paradoxne,niektoré reklamy v médiách  viere v túto myšlienku nahrávajú. Neustále počujeme:zostaňte doma!. Viem,že sa to týka obmedzenia v cestovaní a v návštevách,ale prečo si týmto výrokom nepotvrdiťpravosť našej viery-zostať doma. Zostaň v Cirkvi. Nehľadaj náhrady. Neobzeraj sa za alternetívami. Nedomáhaj sa "osobnejšej" náuky. Osobnejšia,ako tá,ktorá hovorí,že Syn Boží sa stal človekom,aby nás vykúpil,neexistuje. My sme svoju vlasť našli. Všetko ostatné je vo vzťahu k tejto pravde druhoradé. 2,Ezechiel pokračuje:"Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny.". Svätý biskup Bazil to potvrdzuje vo svojom diele o Duchu Svätom. Píše:"Krst okrem toho očisťuje v istom zmysle dušu  od špiny ,čo sa na ňu nalepila z telesných vášní ,podľa toho, ako je napísané:Umy ma a budem belší ako sneh"/LH II.,s.403. Obmytie vodou krstu je historickým,neopakovateľným medzníkom. Dokonalejší očistný kúpeľ,v zmysle duchovnom,nenájdeme. Sviatosť krstu nás robí rovnými pred Bohom. Stiera iné,ľudské kategórie a ohraničenia. Všetci pokrstení sme pred Bohom seberovní. Voda krstu zmyla z nás všetku nečistotu dedičného hriechu. A neskôr,vo sviatosti pokánia môžeme nájsť dokonalý očistný prameň,ktorý nás zbavuje hriechov,spáchaných po krste. Prežívame obdobie testovania na koronovírus. V jedne osade na východnom Slovensku sa obyvatelia dozvedeli,že sa budú musieť podrobiť týmto testom. Počiatočná reakcia bola rozhorčená a odmietavá:"...čomu my,šak poražka/rozumej-zlá choroba/ prišla na gadžoch,ne na nas..?.". Sviatosť krstu zmýva všetky elementy,toho,čo ľudová slovesnosť nazýva "poražka". Akákoľvek zloba a nečistota je krátka na Pánovu milosť,ktorá účinkuje vo sviatostiach. Sviatky Ježišovho zmŕtvychvstania nás každoročne v tejto pravde utvrdzujú a zároveň vnášajú do duše Kristov pokoj. 3,Napokon prorok Ezechiel hovorí:"Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha....Vložím do vás svojho ducha...".Stali sme sa novými stvoreniami podľa Kristovho vzoru. Je v nás jeho Duch. Prihlásme sa k nemu! Komunikujme s ním!. On je pre nás hlavným partnerom na komunikáciu. Nie,duch tohto sveta. A ak,máme s týmto svetom komunikovať,neobstojíme,ak nebudeme posilňovaní Božím Duchom zvnútra. Hlavným prejavom prítomnosti Božieho Ducha v nás je to,že vzdorujeme hriechu a volíme si pokánie ako liek. Zakončím znova citátom z produkcie KBS:"Boh nám dáva hviezdy,aby sme mohli kráčaťďalej". Tou najvzácnejšou je správa o Ježišovom prázdnom hrobe a o jeho zmŕtvychvstaní.

Koho sa dotýka Ježišova krv?

Pri čítaní pašií na Kvetnú nedeľu ma tohto roku zvlášť zaujali slová popredných Židov:"Jeho krv na nás a na naše deti"/Mt 26,14-27, 66/. Bola to reakcia na Pilátove gesto umytia rúk pred odsúdením nevinného Ježiša. Týmto zvolaním židovskí veľkňazi verejne potvrdili, že berú na seba zodpovednosť za odsúdenie Učiteľa z Nazareta. Ešte jeden význam má toto prorocké zvolanie. Týka sa Pánových slov pri poslednej večeri::"Potom vzal kalich,vzdával vďaky a dal im ho hovoriac:Pite z neho všetci,toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov". Ježišova krv nemá,teda,dosah iba na život popredných židovských činiteľov tej doby a ich detí,ale naozaj "omýva všetkých". Kristus zomrel za všetkých ľudí. Veľkňazi vypovedali prorocké myšlienky,a ani netušili v akej dôležitej veci. Za akých ľudí vylial Ježiš svoju krv? 1,Prototypom prvej skupiny je zradca Judáš. Jeho vina je  väčšia,ako vina iného zradcu zo života. Prečo? Lebo on po tom,čo zinkasoval smiešnu sumu tridsať strieborných:"hľadal príležitosť vydať ho /Židom/. Neuspokojil sa s tým,že,keď sa náhodou niečo dozvie,dá im to vedieť,aby celú vec zahral viac do autu. On cielene a aktívne hľadal možnosti a situácie, v ktorých by sa Ježiš kompromitoval pred židovským zákonom. Podpísaná spolupráca s veľkňazmi nezostala iba na papieri. Z Judáša sa stal aktivista,ktorý vedome a dobrovoľne/z vnuknutia diabla/ posluhoval veľkňazom v ich plánoch. Židia,by lepšieho spolupracovníka nenašli nikde. Celá tá situácia znamená toľko,že zlo je aktívne. Neuspokojí sa s pasívnym statusom,akéhosi pozorovateľa. Zlo útočí a nachádza takých,ktorí sa s jeho plánmi stotožnia. Ich životnou filozofiou sa stáva konanie zla,zvádzanie,podvádzanie,marenie dobra a zahmlievanie svedomia. Niektorí ľudia sú celí "namočení" v atmosfére podvodu a klamstva a iný životný štýl ani nepoznajú. Kristus je jediný,ktorý im môže pomôcť,aby sa vymanili "z moci temnôt",ako o tom spievame v speve Exultet. Spomeňme si cez veľkonočné sviatky na takých,ktorí toto vymanenie sa potrebujú absolvovať. 2,Ježišova krv omýva aj ľudí,ktorých predstaviteľom je Pilát. Urobil gesto. Dal Židom na výber. Milosť dostane Ježiš,alebo istý zločinec/známa firma/,menom Barabáš. Nech sa Židia rozhodnú akokoľvek,jeden z tých dvoch bude žiť. Nikto mu nebude vytýkať,že je málo humánny. Cítil,že Ježiš je nevinný a vedel,že,Barabáš je zločinec "par excellens". Nepostupoval podľa svedomia a spravodlivosti. Boli naňho vyvíjané veľké tlaky. Vedel veľmi dobre,že za Ježišom nestojí nijaká  relevantná lobby. Vedel,že Ježiš je sám a nemá nijakých významných zástancov. Z jeho omilostenia by neprofitoval. Pri omilostení Barabáša si zachoval  kredit úradníka,nie však spravodlivého sudcu a hlavne čistého človeka. Okrem toho,považoval spor okolo Ježiša za židovské taľafatky,ktorým príliš nerozumel a chcel mať túto kauzu čím skôr z krku. Ježiš pohorel na celej čiare. Odsúdila ho obec náboženská,ale aj politická. Nie je vždy ľahké konať s vedomým,že nebudem profitovať,ak vykonám nejaký skutok obety. Uvažujme aj v tej rovine,že dobročinným konaním si môžem odpykať niektoré tresty za svoje hriechy,že môžem mnohých motivovať,aby sa naučili konať v rovnakých intenciách,alebo,že na druhý svet sa neodchádza so zarámovanými čestnými uznaniami. Lesk Piláta dlhé trvanie nemal. Ježišova hviezda bude svietiť natrvalo. 3,Ježišova krv má dosah aj na človeka "apoštolského typu". Ušľachtilosť apoštolov sa prejavila v otázke:"Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?" Chceli byť v najsvätejšej chvíli s ním. Väčšina z nás uvažuje podobne. Vždy,keď slúžim svätú omšu,chcem byťs Ním. Je to pre mňa najsvätejšia chvíľa. A chcem byť aj s tými,ktorí sú môjmu srdcu najbližší. Ako kňaz,najväčšiu lásku prejavím k blížnym tým,že ich zahrniem do Ježišovej blízkosti,práve v okamihu slávenia najsvätejšej obety. Viem,že mnohí povedia:iba toľko? Pre mnohých to nič neznamená. Iní majú z toho nefalšovanú radosť. Môj prejav lásky,ako kňaza,môže ísť ešte ďalej,keď odporúčam Pánovej priazni aj takých,ktorí konajú zlo. Pán strpel aj Judáša,s ktorým si "namáčal skyvu chleba v mise" na sviatočnom stole. Viem,že pri oltári sa zmestia neviditeľným spôsobom všetci. Svojím blízkym a priateľom/a nielen im/ hovorievam:idem vám pripraviť miesto pri Pánovom stole. Jeho vyliata krv pozitívne vpýva na nich a ktovie...,možno aj na ich deti.

Profilovanie učeníkov v období Ježišovho zatknutia a odsúdenia.

U nás na Slovensku denne počúvame stále dookola:zostaňte doma! Má to svoje opodstatnenie,veď zhubný vírus sme ešte stále nevykynožili. Odborníci hovoria o tom,že,keď sa bude pomyselná slučka osobnej slobody uťahovať,človek sa môže začať správať nepredvídateľným spôsobom. Môže nabrať na agresivite,môže viac stresovať. Skratové myslenie a konanie môže stále viac a viac ovplyvňovať jeho život. Človek je tvor nepredvídateľný. Američania vraj,podľa správ,vo veľkom kupujú strelné zbrane. Vieme si domyslieť,čo by mohlo z toho vzísť. Ako sa správajú apoštoli po tom,čo židovská vrchnosť položila na ich Majstra ruky? Aj ich správanie môže získať na nepredvídateľnosti. Ba,ktorýsi zo širšieho kádra učeníkov,vytasil svoj meč a odťal jednému z kohorty,ktorá prišla Ježiša zatknúť,ucho. Zachoval sa tak trocha na "americký spôsob". Pán ho za to pokarhal. Profilácia apoštolov je pekne viditeľná v Matúšovom evanjeliu/Mt 26,14-27, 66/. Pokúsme sa túto myšlienku premeniť na drobnejšie. 1,Apoštoli sú spolu. Pri poslednej večeri otvoril Pán Ježiš tému zrady. Verejne  pred nimi povedal,že jeden z jeho najbližších ho zradí. Ako reakciu na toto prehlásenie počul oduševnený nesúhlas Dvanástich. Všetci hovorili:to sa nikdy nestane!Cítili,že sú spolu,že ich jednotu nemôže nič zlé narušiť. Ktorý ľudský vodca by sa nepotešil,keby počul takúto mohutnú a hlavne jednotnú vravu? Komu by to nepodvihlo sebavedomie? Kto by sa cítil slabý,keby počul takú mohutnú podporu,ktorá vlieva obrovskú silu? Lenže Ježiš nebol výlučne ľudský vodca. On je Boží Syn. Predvídal nestálosť ľudského konania. Čo z toha vyplýva? Napríklad to,že keď počujeme silné,oduševnené a burácajúce prejavy,nemusí to ešte vôbec nič znamenať. A je to jedno,či sú tieto hlasy na našej strane,alebo na opačnej. Hlučnosť prejavu môže byť aj dôsledkom nevyrovnanosti a neprimeraného sebavedomia. Pritom nemusí vyjadrovať skutočnú situáciu. Preto môže mať aj krátke trvanie,ba môže preladiť na opačný kurz. Nepreceňujme ani nepodceňujme takéto prejavy. 2,Ježiš zborom Dvanástich zamiešal. Vybral si troch:Petra Jakuba a Jána.a išiel s nimi na pozemok Getsemani. Povzbudil ich,aby sa s ním modlili. Nepotešilo ho,keď ich po chvíľke našiel spať. Evanjelista napísal,že :"sa im oči od únavy zatvárali". O niekoľko veršov ďalej čítame o tom,ako Judáš bozkom zradil Pána Ježiša. Ten,pre zmenu "zatvoril oči" pred dobrami,ktorými ho Ježiš zahrnul. Stal sa priam bezočivým. Trojicu apoštolov by som rehabilitoval. Všetko,čo sa dialo okolo Ježiša bolo pre nich nové a náročné, a už aj pocítili bežnú ľudskú únavu. Ale,čo sa týka Judáša,ten symbolizuje človeka,ktorý zabudol na to,že má zodpovednosť,že všade okolo je veľa biedy ,na ktorú treba reagovať a že treba neustále ďakovať za prijaté dobrodenia. Dnes len otvárame oči,kam sa ľudstvo dostalo svojim nedôstojným štýlom života a že zatváralo oči pred skutočnými hodnotami,ktoré sme od Stvoriteľa dostali do vienka. 3,Profilovanie dvoch,ktorý v prvej skúške neobstáli:Petra a Judáša. Obaja zradili,obaja si uvedomili,že konali zle. No,iba Judáš sa obesil,lebo nevidel východisko. Peter áno. Stále Ježiša nasledoval,síce inkognito,ale išiel v istej vzdialenosti za ním. Zamiešal sa medzi služobníctvo,bol odhalený,ako Ježišov súpútnik a prívrženec,ale nikdy kurz nestratil. Našiel ho aj po svojom zlyhaní,lebo Ježiša nikdy neprestal milovať. Judáš chcel na zrade Ježiša zbohatnúť. Jeho cesta nebola priamočiará vo vzťahu k svojmu Učiteľovi. Človek môže sklamať,ale ak neprestane Ježiša milovať,dočká sa reparátu. Dostane sa mu pocty Krista nasledovať. Naše pády by nemali mať fatálny dôsledok. Ježiš dvíha a odpúšťa. Kto z nás sa už o tom nepresvedčil? Znova a znova sa pýtajme s apoštolom:"Pane,a ku komu,by sme išli?"/Jn 6,68/.

Blackout

V posledných dňoch sa stretávame u nás na Slovensku s výrazom-blackout. Použil ho náš premiér. Je okolo toho veľká diskusia. Hovoria o tom politici,ekonómovia i bežní ľud,ktorý netuší o čo ide. Čo môže niekomu povedať-"zatemnenie"? Už jasnejší je význam:"výpadok prúdu" na istý čas. Pravdepodobne i výnimočnú situáciu,podľa ktorej sa všetci usalašíme vo svojich domovoch,nachystáme si zásoby na prežitie a pár týždňov nevyjdeme vonku. V permanencii budú iba ľudia,ktorí budú zabezpečovať rozvoz dôležitého materiálu,plus záchranné čaty. Za cca mesiac by sme mali na Slovensku "skrotiť koronavírus" a reštartovať ekonomiku. Toto relatívne drastické opatrenie by malo prispievať k ozdraveniu nášho života. Tieto myšlienky som kde tu pozbieral a vytvoril z nich akýsi odrazový mostík pre spoločnú úvahu. Spomínam to preto,lebo pri čítaní evanjelia som našiel úryvok,ktorý hovorí o veľkňazovi Kajfášovi,ktorý bol zainteresovaný do kauzy okolo Pána Ježiša/Jn 11,45-57/. Ten počas zasadania veľrady vystúpil s takýmto názorom:"Vy neviete nič. Neuvedomujete si,že je pre vás lepšie,ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ". Tento.Kajfášov názor,ktorý bol v  kauze prípravy zatknutia a odsúdenia Ježiša zlomový,považujem za priekopnícky v súvislosti s termínom "blackout". Kajfáš našiel  drastický,ale jednoduchý spôsob,ktorým by sa nálady v národe upokojili. Stačilo by "vypnutie jedného človeka" t.j. fyzická likvidácia ,a bol by podľa neho pokoj. Židovský náboženský život by zaregistroval reštart a všetko by sa vrátilo do starých koľají. Kajfášovi,čoby otcovi myšlienky "blackoutu" sa plán nevydaril tak,akoby si predstavoval. Ježiš síce na kríži zomrel,ale jeho náuka sa rozniesla po celom svete. Reštart vo viere zaregistrovali nie pravoverní Židia,ale všetci "ľudia dobrej vôle",tak Židia,ako aj pohania. V tomto čase sedávam na adorácii  v kostole pomerne často. Adorujem eucharistického Krista,ale vnímam aj prázdny kostol. Veľký kostol. S veľkou kapacitou. Pomerne nový,zachovalý,priebežne renovovaný. Kostol,v ktorom z roka na rok ubúdalo ľudí. Akoby sa chystal na dnešnú situáciu,kedy je úplne prázdny. S výnimkou Pána,ktorý stále bdie. Niekedy si pripadám,ako kapitán na potápajúcej sa lodi,ktorý musí odísť ako posledný. Chápem,že ide o kritickú,zlomovú a hraničnú situáciu. Kostol už teraz cíti,že je "blackout". Kostol ,aj keď je prázdny,akoby dával na vedomie,že je schopný neustále prijímať ľudí do svojich útrob,že na jeho ambícii posväcovať ľudí sa nič nezmenilo. My,kňazi tam chodievame,nielen preto,aby sme oživovali staré spomienky,ale aby sme vyprosovali skorý návrat Božieho ľudu. Kostol odpovedá,že znova otvorí svoje otcovské srdce,že nebude skúpy na dary od Pána. Tento vynútený "blackout" je azda nutnou podmienkou k tomu,aby veriaci reštartovali svoju vieru. Chce znova prijať ľudí,ale s obnovenou vierou a s obnoveným vzťahom k Bohu a k ľuďom. Možno je dobré,že teraz,na istý čas, kostol akoby "zomrel" za ľud,aby neskoršie "zaznel jasavým spevom",ako sa hovorí v speve Exultet na Bielu Sobotu. Ku kostolu si nachádzajú cestu jednotlivci. Bezmocne,ale s vierou pri ňom postoja,aby nadviazali kontakt s Tým,ktorý túži po ich prítomnosti a po tom,aby prehlbili svoj život viery. Celé generácie veriacich,ktorí žili v tomto meste túžili po chráme. Po desaťročiach zápasov sa ho dočkali. Teraz znova prežívame čas,kedy dúfame,že sa jeho brány otvoria. Či sa uskutoční v spoločnosti politický a ekonomický "blackout" nevieme. Ale vieme,že sa musíme uzobrať,sústrediť a naučiť sa inak vnímať svoje postoje viery. Tento výpadok,toto "zatemnenie" kostolov,nám môže pomôcť,aby sme uvideli svetlo vo svojej duši. Kto ho zbadá,dá si záležať,aby mu posvietilo na ceste ku Kristovi,ktorý svoju eucharistickú prítomnosť nemení a neminimalizuje,aj keď je chrám opustený.