V posledných dňoch sa stretávame u nás na Slovensku s výrazom-blackout. Použil ho náš premiér. Je okolo toho veľká diskusia. Hovoria o tom politici,ekonómovia i bežní ľud,ktorý netuší o čo ide. Čo môže niekomu povedať-"zatemnenie"? Už jasnejší je význam:"výpadok prúdu" na istý čas. Pravdepodobne i výnimočnú situáciu,podľa ktorej sa všetci usalašíme vo svojich domovoch,nachystáme si zásoby na prežitie a pár týždňov nevyjdeme vonku. V permanencii budú iba ľudia,ktorí budú zabezpečovať rozvoz dôležitého materiálu,plus záchranné čaty. Za cca mesiac by sme mali na Slovensku "skrotiť koronavírus" a reštartovať ekonomiku. Toto relatívne drastické opatrenie by malo prispievať k ozdraveniu nášho života. Tieto myšlienky som kde tu pozbieral a vytvoril z nich akýsi odrazový mostík pre spoločnú úvahu. Spomínam to preto,lebo pri čítaní evanjelia som našiel úryvok,ktorý hovorí o veľkňazovi Kajfášovi,ktorý bol zainteresovaný do kauzy okolo Pána Ježiša/Jn 11,45-57/. Ten počas zasadania veľrady vystúpil s takýmto názorom:"Vy neviete nič. Neuvedomujete si,že je pre vás lepšie,ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ". Tento.Kajfášov názor,ktorý bol v kauze prípravy zatknutia a odsúdenia Ježiša zlomový,považujem za priekopnícky v súvislosti s termínom "blackout". Kajfáš našiel drastický,ale jednoduchý spôsob,ktorým by sa nálady v národe upokojili. Stačilo by "vypnutie jedného človeka" t.j. fyzická likvidácia ,a bol by podľa neho pokoj. Židovský náboženský život by zaregistroval reštart a všetko by sa vrátilo do starých koľají. Kajfášovi,čoby otcovi myšlienky "blackoutu" sa plán nevydaril tak,akoby si predstavoval. Ježiš síce na kríži zomrel,ale jeho náuka sa rozniesla po celom svete. Reštart vo viere zaregistrovali nie pravoverní Židia,ale všetci "ľudia dobrej vôle",tak Židia,ako aj pohania. V tomto čase sedávam na adorácii v kostole pomerne často. Adorujem eucharistického Krista,ale vnímam aj prázdny kostol. Veľký kostol. S veľkou kapacitou. Pomerne nový,zachovalý,priebežne renovovaný. Kostol,v ktorom z roka na rok ubúdalo ľudí. Akoby sa chystal na dnešnú situáciu,kedy je úplne prázdny. S výnimkou Pána,ktorý stále bdie. Niekedy si pripadám,ako kapitán na potápajúcej sa lodi,ktorý musí odísť ako posledný. Chápem,že ide o kritickú,zlomovú a hraničnú situáciu. Kostol už teraz cíti,že je "blackout". Kostol ,aj keď je prázdny,akoby dával na vedomie,že je schopný neustále prijímať ľudí do svojich útrob,že na jeho ambícii posväcovať ľudí sa nič nezmenilo. My,kňazi tam chodievame,nielen preto,aby sme oživovali staré spomienky,ale aby sme vyprosovali skorý návrat Božieho ľudu. Kostol odpovedá,že znova otvorí svoje otcovské srdce,že nebude skúpy na dary od Pána. Tento vynútený "blackout" je azda nutnou podmienkou k tomu,aby veriaci reštartovali svoju vieru. Chce znova prijať ľudí,ale s obnovenou vierou a s obnoveným vzťahom k Bohu a k ľuďom. Možno je dobré,že teraz,na istý čas, kostol akoby "zomrel" za ľud,aby neskoršie "zaznel jasavým spevom",ako sa hovorí v speve Exultet na Bielu Sobotu. Ku kostolu si nachádzajú cestu jednotlivci. Bezmocne,ale s vierou pri ňom postoja,aby nadviazali kontakt s Tým,ktorý túži po ich prítomnosti a po tom,aby prehlbili svoj život viery. Celé generácie veriacich,ktorí žili v tomto meste túžili po chráme. Po desaťročiach zápasov sa ho dočkali. Teraz znova prežívame čas,kedy dúfame,že sa jeho brány otvoria. Či sa uskutoční v spoločnosti politický a ekonomický "blackout" nevieme. Ale vieme,že sa musíme uzobrať,sústrediť a naučiť sa inak vnímať svoje postoje viery. Tento výpadok,toto "zatemnenie" kostolov,nám môže pomôcť,aby sme uvideli svetlo vo svojej duši. Kto ho zbadá,dá si záležať,aby mu posvietilo na ceste ku Kristovi,ktorý svoju eucharistickú prítomnosť nemení a neminimalizuje,aj keď je chrám opustený.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára