Eucharistia.

Raz istý človek nahlas rekapituloval svoj život. Rozhovoril sa o.i. aj o jedle. Narodil sa v mnohopočetnej rodine na vidieku. Rodinnú situáciu okomentoval takto:"Nikdy sme nemali prázdny stôl". Povedal,že jedlo nebolo vždy vyberané,exkluzívne,ale vždy bolo čo na stôl položiť. Prestretý stôl bol skôr jednoduchý,ale nikdy nie úplne prázdny. Stôl Cirkvi,na ktorom sa podáva duchovný pokrm,nebol nikdy prázdny a ani chudobný. Od čias Pána Ježiša , jeho obety na kríži a jeho zmŕtvychvstania,neexistuje u veriacich duchovná núdza. Sám Pán sa o to postaral. Stačí,keď si prečítame o udalostiach,spojených s Poslednou večerou/ 1 Kor 11,23-26/. Odovzdal nám exkluzívny pokrm,ktorým je jeho telo a krv. V bežnej praxi života sa pozemský,telesný pokrm rozlišuje na:občerstvenie,plnohodnotný pokrm a hostinu. Všimnime si,že tu ide o určitú gradáciu,ktorá sa nedotýka iba množstva pokrmu,ale sú tu zahrnuté aj iné kritéria. 1,Občersvenie. Tento pokrm sa používa najmä v súvislosti s cestovaním,či púťou. Ideš,zastavíš sa,niečo málo preješ a pokračuješ ďalej. Takýto pokrm na cestu nazývame veľmi vznešene-občersvenie. Eucharistiu môžeme, v istom slova zmysle chápať,ako občersvenie. Sú situácie,kedy treba vstať a ísť. Treba urobiť rozhodnutie,treba niečo urobiť a ísť. Koľko je v živote takých situácii,ktoré sa nám zdajú absurdné,že nad nimi len pokrútime hlavou. A nemôžeme ich ovplyvniť,len vstať,urobiť,čo sa žiada a ísť ďalej. Ide o veľké duchovné zápasy,ktoré môžeme pomenovať aj ako duchovné púte. Aby sme toto zvládli,potrebujeme pokrm pútnika,pokrm,ktorý nás občerství. Najvýstižnejšie to vyjadril sám Pán Ježiš,keď v atmosfére zázračného rozmnoženia chleba odôvodnil svoj zázrak slovami:/Mk 8,3/"..aby neomdleli na ceste". 2,Plnohodnotné jedlo. Pri istej príležitosti akási matka žalostila nad svojim synom. Veľmi ťažko znášala,že je sám vo svete,venuje sa len práci a odmieta si založiť rodinu. Hovorievala:"Strašne schudol. Nemá pravidelnú a plnohodnotnú stravu. Raz niečo zje,inokedy nič. Nemá mu to kto pripraviť. Nemá zázemie". Telo a Krv Pána Ježiša predstavujú pre nás plnohodnotný pokrm. Tento pokrm má však svoje pevné zázemie. Zhotovuje ho kňaz,ktorý pri svätej omši koná v osobe Krista. Deje sa to v kostole a za prítomnosti cirkevného spoločenstva. S týmto zázemím sa treba stotožniť a prijať ho. Vzniká schéma,ktorá je pre náš telesný zrak viditeľná a pre zrak duchovný pochopiteľná a uveriteľná:obetný stôl,kňaz a spoločenstvo veriacich. Pri takomto zázemí nemožno trpieť duchovnou chudokrvnosťou. Práve naopak. Veriaci jedinec sa takto stáva silnejším a čnostnejším. 3,Hostina. Ide o vrchol pozemského stolovania. Keď sa povie -hostina,nemyslí sa len na množstvo,či kvalitu jedla/aj to/,ale aj na zloženie spolustolujúcich. Hostina sa pre jednotlivca koná málokedy. Väčšinou je tam viac ľudí. Ide aj o atmosféru,podľa ktorej,by mali byť všetci jednej mysle. Zraniteľným bodom pre niekoho môže byť Ježišova predstava hostiny. :"Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?"/Mk 2,16/,takto si posťažovali na Ježišove praktiky Židia. Nazdávali sa,že tým dehonestuje pojem hostiny ako taký. Hostina má dosah pre večnosť  vtedy,ak sýtime aj takých,ktorých označujeme za chudákov. Nielen preto,že sú na tom zle materiálne ,ale aj ľudsky. Ježiš aj pre takých prestiera stôl,ba dokonca ich favorizuje :"Neprišiel som volať spravodlivých,ale hriešnikov,aby sa kajali"Lk 5,32/. Pánova hostina je vždy dokonalá. Lebo ten,kto ju usporadúva je dokonalý. Aj my sa môžeme k nemu priblížiť. Vytvorme si v srdci pre nich viac miesta,lebo tak urobil Ježiš,ktorý podceňovaným odkáza,v rámci hostiny:"Priateľu,postúp vyššie"/Lk 14,10/!