POSTÚP VYŠŠIE! UVOĽNI MIESTO!

Súčasťou každodenného života sú aj rôzne podujatia typu hostín, jubileí, výročí a svadieb. Počas života ich absolvujeme niekoľko. Mnohé sa týkajú rodinného života, ale niektoré aj pracovnej či spoločenskej oblasti.

         V posledných rokoch sme si zvykli na to, že väčšina týchto hostín počíta s pozvanými hosťami, ktorí potvrdili svoju účasť ústne alebo písomne. Nikoho teda neprekvapí, keď pri vstupe do slávnostne vystrojenej miestnosti nájdeme na stole lístoček s naším menom. V tom prípade nešpekulujeme a bez otáľania si sadneme na svoje miesto. Občas síce môže nastať situácia, že niekto z účastníkov slávnosti prejaví svoju nespokojnosť so zasadacím poriadkom. Takýchto prípadov je však menej ako viac. Každý z nás rešpektuje vôľu hostiteľa. Na hostine sa zúčastní aj s tým, že nevie, kto bude jeho susedom sprava i zľava.

    V evanjeliu u sv. Lukáša (Lk 14, 7 – 14) sa dozvedáme o udalosti

súvisiacej so svadobnou hostinou. Ježiš celú udalosť trochu zdramatizoval. Vložil do nej viac napätia, ako je uňho známe. Urobil tak preto, aby na základe zdramatizovania textu ponúkol poslucháčom pohľad na obnažené ľudské charaktery.

         Ako sa to prejavilo?

1.)   „Priateľu, postúp vyššie!“ Sloveso postúpiť zmení svoj obsah, ak odstránime dĺžeň. Tak sa vytvoria dva tvary – „postup“ a „postúp“.

A)  POSTUP

Automaticky nám napadne, že ide o aktivitu, ktorá sa týka pracovného procesu alebo diania v politike. Tam, v tomto prostredí, azda najviac rezonuje toto slovo. Tí, ktorí zažili roky socializmu, si pamätajú veľmi dobre, že ľudia, ktorí sa hlásili k viere v Boha a mali rozbehnutú kariéru a pred sebou veľké možnosti zrazu zostali bez možnosti postupu. Bol to následok politiky, ktorý súvisel so socialistickým zriadením v našej vlasti. Veriaci človek nemal nijaký nárok na kariérny postup.

Pod pojmom „postup“ rozumieme aj zachovávanie istých pravidiel pri dosahovaní cieľa. Ide o to, či robíme postupné kroky na dosiahnutie cieľa. Či sú tie kroky logické, zákonné, morálne a možno aj ocenené príslušnou autoritou. Spomeňme si napríklad, že pri havárii, pri nejakom nešťastí sa skúma, či bol zachovaný správny postup. S touto myšlienkou sa stretávame aj v duchovnom živote. Ak konštatujeme, že nás premohlo zlo, že sme hriechu prenechali veľa priestoru, sami v sebe máme skúmať, či sme zachovali postup. Taký postup, ktorý je zrejmý zo štúdia a prijatia Ježišovho evanjelia. Sami pri tom musíme vyvodiť dôsledky zo svojho konania. Ak zachováme postup v duchu evanjelia vo svojom živote, môžeme sa tešiť z plnohodnotného života, ktorý nemusí obsahovať postup politický alebo profesijný.

B)   POSTÚP!

Toto musí skonštatovať príslušná autorita. Tá situáciu zhodnotí tak, že si zaslúžime iné, dokonalejšie miesto v istej oblasti života. Jednoducho povedané, podľa zákonitosti evanjelia, človek znesie aj viac.

Názorný príklad máme v Božom Slove. Poznáme situáciu bohatého mladíka, ktorý viedol s Ježišom dialóg. (Mt 19, 16 – 22) Mladík skúma, čo má urobiť pre to, aby dosiahol večný život. Ježiš mu najprv odporúča, aby zachovával Božie prikázania. Mladík vzápätí priznáva, že je mu táto prax života známa. Následne Ježiš preňho otvára nové obzory. Praje si, aby mladík predal celý svoj majetok a v chudobe ho nasledoval. Mladík odišiel so zmiešanými pocitmi.

Pán Ježiš ho chcel dostať vyššie, na vyššiu duchovnú úroveň. Ako keby použil slová dnešného evanjelia: „Priateľu, postúp vyššie!“ Učiteľ z Nazareta nezaručuje pozemské postupy v oblasti kariéry alebo politiky, ale hovorí o sebe ako o podmienke pre duchovný rast a postup v čnostiach. Uveriť v neho a prijať ho je podmienkou: „sine qua non“. Bez nej nie je možný duchovný rast. Cez kríže, utrpenie a skúšky sa dostávame hore. Táto cesta nahor sa nemôže uskutočniť bez spojenia s Ježišom skúšaným, trpiacim, ukrižovaným, ale aj zmŕtvychvstalým.

2.)  „Priateľu, uvoľni miesto!“

To je druhá dôležitá veta z dnešného evanjelia. Výraz“ „uvoľni miesto!“ si môžeme vysvetliť z viacerých uhlov pohľadu.

A)  Nezavadzaj! Prekážaš. Nestíhaš.

Určití ľudia cítia v práci túto tendenciu. Hovoríme tomu, že je to tlak na ich pracovné miesto, na ich pracovný výkon. Okolnosťami sú nabádaní, aby uvoľnili miesto silnejšiemu, agresívnejšiemu, dravšiemu, šikovnejšiemu alebo schopnejšiemu elementu. Za takýchto okolností sa veľmi ľahko uskutoční pracovná výmena. Ten,  kto nestíha pre svoju odbornosť, vek alebo nedostatok zdravia či kreativity, musí ustúpiť tomu, kto sa tlačí na jeho miesto. Je lepšie, keď to zbadáme sami. Je lepšie, keď si sami uvedomíme, kedy je čas odísť, uvoľniť miesto a hľadať iné miesto v živote, primerané svojej situácii.

B)              Výzva „uvoľni miesto!“ sa môže týkať aj duchovného života. Napríklad uvoľniť miesto v duši pre pokrm Ježišovho Slova a jeho Tela. Viera nám odporúča, aby sme sa zriekli toho, čo prekáža, aby Kristus vstúpil do nášho života. Občas treba siahnuť aj po takých prostriedkoch, ktoré použil Pán Ježiš. V evanjeliu (Jn 2, 15) čítame o tom, že Ježiš vstúpil do jeruzalemského chrámu a vyhnal všetkých predavačov, kupcov a peňazomencov. Touto svojou činnosťou akoby „vyčistil vzduch“ a uvoľnil miesto pre dokonalejšie spôsoby Božieho kultu. Niekedy je potrebné, aj nasilu vytvoriť v živote priestor pre niečo väčšie a dokonalejšie.

Niektorí ľudia tvrdia, že im chýba životný priestor. Čo z toho, ak aj majú dostatok životného priestoru, ak ich život nie je naplnení Božou prítomnosťou. Fyzický životný priestor im aj tak nepomôže na ceste spásy.

Sme svedkami, paradoxne, aj opačnej situácie: v obmedzených podmienkach života ľudia dokážu vytvárať viac priestoru pre Boha vo svojom živote. Napríklad aj pri materiálnom nedostatku či pri iných pozemských obmedzeniach. S obdivom sledujeme veľké Božie skutky v počínaní takýchto ľudí. Preto o skutočnom životnom priestore hovoríme nielen vtedy, keď máme veľký byt a v ňom množstvo miestností, ale najmä vtedy, keď svoj životný priestor zdieľame s Bohom. On nám ho rozširuje a dáva dostatok nástrojov na získanie spásy, ak s ním komunikujeme a prijmeme ho do života.

Evanjelium nám pripomína dôležitú stať o matke Zebedejových synov
(Mt 20, 20 – 21). Táto žena prichádza za Ježišom a nárokuje si, aby jej dvaja synovia sedeli v Božom kráľovstve v blízkosti Pána Ježiša. Záleží jej na tom, aké miesto zaujmú jej deti vo večnosti. Nemá záujem o miesto hocijaké.

My však vieme, že v Božom kráľovstve neexistujú miesta druhoradé, nebodaj podradné. Vo svojom živote sa máme snažiť o to, aby nás Pán pri prechode cez prah večnosti prijal, pozdravil nás slovami: „Priateľu, postúp vyššie!“ Ak je náš pozemský život naplnený touto ambíciou, čomu zodpovedá aj naša prax kresťanského života, tak potom vo večnosti máme pripravené také dokonalé miesto, že sa na nás nebudú vzťahovať slová Pána Ježiša: „Priateľu, uvoľni miesto inému!“

Stará značka.

Raz som navštívil staršiu pani. Vrátila sa z nemocnici a prežívala chvíle rekonvalescencie. Ponúkla ma kávou. Zo skrine vybrala kávovú súpravu. Do šálky vsypala kávu a potom zapla kávovar. Očami som zablúdil na šálku,v ktorej ma už očakávala čerstvá popradská káva. Nevdojak som zažmurkal,lebo na šálke bol namaľovaný nápis. Netrvalo mi dlho,aby som ho prečítal. Bola "stará dobrá značka"-HZ...S. Ihneď som sa dovtípil,odkiaľ  tento kávový servis je. Pamätá ešte deväťdesiate roky minulého stroročia,kedy bola vyššie uvedená značka na vrchole popularity. Vzápätí som si uvedomil súvislosti. Staršia pani,moja hostiteľká,patrila medzi priaznivcov a možno častých návštevníkov,mítingov spomenutej značky. Veď,bolo z čoho! Vzniknutú situáciu som nekomentoval. Hostiteľlke však neušlo,že som sa na nápis zameral. Mimovoľne šálku otočila tak,aby nápis vyditeľný nebol-smerom k stene. Na ospravedlnenie mi povedala:"Bola som výherkyňa.Viete,vtedy som sa dala nachytať,dnes by som sa už nedala ". Pomyslel som si,že nebola výherkyňou,ale obeťou. Tak,ako mnohí iní.Jej ospravedlňujúce slová pôsobili naozaj úprimne. Ktovie?! Uvedomil som si,že možno každého z nás spájajú s minulosťou nejaké tie "značky". Nie,nemusí ísť o tie politické. Môže ísť o všelijaké iné...Dnes by ich najradšej otočili alebo zotreli. Sú však dôvodom a pamätníkom nášho odhodlania rozísť sa so zlými praktikami. Presne na takúto situáciu reaguje Ježiš,lebo pri kritike zákonníkov a farizejov nachádzame aj svoje miesto. Hovorí:"Slepý farizej,vyčisti čašu najprv znútra,aby bola čistá aj zvonka!"/Mt 23,26/. Ak máš čisté vnútro,značka minulosti ťa už trápiť nemusí. Ak si sa minulosťou vysporiadal pred Bohom,aj tvoj zvňajšok je v poriadku a potom si môžeš vypiť a kávu aj z nádoby,ktorá mnohých ľudí kedysi zneistila a poplietla.

Boh raz dvere zatvorí.

Väčšina z nás si pozrie v televízii dobrý seriál. Ide o dej na pokračovanie. Scénar seriálu pripravujú rôzni autori. Niekedy je tým poverený jeden človek,ale niekedy viacerí. Najmä vtedy,ak má seriál pre divácky úspech viacero sérii. Tvorcovia nezabudnú občas improvizovať a zatraktívniť scénar seriálu. Dosiahnu to takým spôsobom,že pozvú k spolupráci divákov. Tí posielajú do relácie návrhy deja,akým spôsobom sa má potom vyvíjať. Režisér,herci a celý štáb sa potom pri nakrúcaní tejto diváckej myšlienke prispôsobia. Všimnime si otázku z evanjelia:"Pane,je málo tých,čo budú spasení?"/Lk 13,22-30/. Javí sa nám dosť pesimistická,skeptická. Je poznačená akýmsi smútkom až bolesťou. Autor otázky akoby tušil,že spasených bude málo. Aspoň tak to môžeme čítať medzi riadkami. Teraz si predstavme,že by sme dostali príležitosť "divácky" zasiahnuť do deja a niečo zmeniť. Určite by sme zmenili text aj tón otázky. Spýtali by sme sa takto:"Učiteľ,však bude veľa tých,čo budú spasení?" Ba dokonca, niektorí by zašli ešte ďalej a spýtali sa:"Učiteľ,však budú všetci ľudia spasení?" Žiada sa nám takto formulovanými otázkami,vniesť do smútku dnešnej doby viac nádeje a optimizmu. Ježiš sa  nenechá pritlačiť k stene. Na otázky takéhoto tipu neodpovedá. On chce,aby boli všetci spasení,ale nezabúdajme na posledný súd a jeho podobenstvo o tom,ako budú niektorí postavení "zprava a iní zľava". Ježiš nespomína žiadne čísla ani percentá. Poukazuje však na niektoré skutočnosti,ktoré máme v živote zohľadniť. 1,"Usilujte sa vojsť tesnou bránou". Znamená to,že máme na výber. Brán je viac. Vidíme okolo seba brány honosné,široké,bez obmedzenia. Priam nás pozývajú a lákajú,aby sme nimi prešli. No je aj tesná brána. Vyniká tým,že je nenápadná,takmer zabudnutá a hlavne podceňovaná. Ide o bránu života podľa noriem evanjelia. Je to brána,ktorej prekročenie znamená prispôsobiť sa jej kapacite:zohnúť sa,pokľaknúť a zmeniť polohu. Môžeme si to vysvetliť tak,že je potrebné zohnúť sa a všimnúť si nejakého biedneho a nenápadného človiečika,ktorý prosí o pomoc. Máme pokľaknúť pred tajomstvom pamiatky Ježišovho umučenia a zmeniť život podľa ideálu Zmŕtvychvstalého. 2,Ježiš nám dáva na vedomie,aby sme nepremeškali svoju príležitosť,lebo:"Hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku"! V bežnom živote sa obávame,že nám zatvoria dvere nejakej inštitúcie. Povieme:"Musím utekať,lebo mi zatvoria obchod,či kanceláriu nejakého úradu!". V týchto situáciách dokážeme aj pobehnúť,len,aby sme stihli to,čo považujeme za dôležité. Čas zatvorenia dvier a činnosti nejakej inštitúcie poznáme dobre. Raz sa zatvoria pre nás aj dvere možnosti pracovať na spásej svojej duše. Aspoň niekedy "pobehnime" za cieľom spásy. Urobme viac,ako iba rutinné povinnosti,aby sme Bohu ukázali,že sa snažíme bdieť nad osudom večného života. Povýšme tempo a hĺbku záujmu o Božie kráľovstvo nad sebazničujúce tempo doby,ktoré nevedie človeka do úrodných hĺbok,ale do plytkej pôdy,v ktorej sa  semenu večného života dobre nedarí. 3,Ježiš si praje,aby sme žili tak,žeby sme nezišli z jeho zorného uhla. Nemáme sa pred ním schovávať,alebo tajiť kontakty s ním. Pripomínajme sa mu slovami evanjelia:"Jedli sme s tebou a pili,na našich uliciach si učil". Toto stolovanie a katechizovanie s Ježišom nemá mať výhradne štatistický,formálny či diplomatický  charakter. Tieto okamihy stretnutia s Pánom majú na nás vplývať do hĺbky a zanechať trvalú stopu v podobe pokánia a zmeny života. Každý deň má byť zasvätený Ježišovi a nasmerovaný na jeho slovo. Každý deň je vhodná príležitosť stolovať s ním a nechať sa viesť jeho náukou. Tak sa nemusíme obávať,že by nám pred nosom zatvoril dvere do svojho kráľovstva a povedal:"Ja neviem,odkiaľ ste!". Za tymi pomyselnými dverami nám všetko dopovie a vysvetlí všetky tajomstvá svojej náuky. Počas pozemského života platia pre nás tieto slová evanjelia:"Ešte veľa vám mám toho povedať,ale teraz by ste to nezniesli"/Jn 16,12/. Po vstupe do brány večnosti nastane čas dopovedania,dovysvetľovania. Nechajme sa zlákať tesnou bránou,len za ňou na nás čaká vrúcne privítanie a blažená odmena.

Námestia a vinice.

Námestia sa naplňajú minimálne v troch prípadoch:keď je medzi ľuďmi veľká nespokojnosť,keď sa chcú ľudia prejsť a oddýchnuť si,keď nemajú čo robiť. Námestia sa vyprázdnia vtedy,keď nespokojní dostanú nádej,oddychujúcich zodvihne zmysel pre zodpovednosť a povinnosti a záhaľčiví dostanú vhodnú prácu. V evanjeliu je reč aj o vinici/Mt 20,1-16/. Kedy je plná vinica? Vtedy,keď pracujúci chcú obchodovať a prosperovať,alebo vtedy,keď ich práca vo vinici bude baviť,napĺňať a úroda im vystačí pre ich vlastnú potrebu. Viac potrebovaťnebudú. Všimnime si pohyby medzi ľuďmi. Keď sú ľudia spokojní opúšťajú námestia a smerujú do viníc/aj v prenesenom slova zmysle/. Keď cítia v práci vo vinici krivdu,vinici opustia a ich kroky vedú znova na námestia. Námestia boli miestami napomenutí,lebo aj tam zaznieval hlas prorokov. Vinice sú znamením Božieho požehnania,lebo v Cirkvi bežne používame výraz-Pánova vinica. V živote kresťana majú zmysel aj námestia. Sú dobrou duchovnou prípravou pre zaujatie Pánovej vinice. V jednom i druhom prípade sa nám prihovára Boh. Svoj hlas má námestie,vinica sa tiež ozýva vlastným posolstvom. Ľudia opúšťajú námestia,aby zaujali vinicu a z nej odídu do raja,ktorý pripravil Boh pre tých,ktorí hľadali spásu.

Ježišove vysoké limity?

Vrcholom kariéry každého športovca je účasť na olympijských hrách. Aby sa tak stalo,musí splniť vypísané limity. Športovec má čas na to,aby ich splnil a aby sa na vrcholné podujatie nominoval svojimi výkonmi. Občas sa zdajú limity vysoké t.j.ťažko splniteľné. Niektorí kandidáti povedia,že sú nad ich sily. Iní,s limitmi,nemajú problém. Aspoň sa im to tak javí. Aj Ježiš stanovil limity. Sú to limity nie pre športovú oblasť,ale pre večný život. Sú nemenné a nadčasové. Sú šité na mieru každého človeka,lebo Boh chce,aby boli všetci ľudia spasení. Presvedčme sa o tom na základe myšlienok evanjelia. Raz pristúpil k Ježišovi mladý,bohatý človek/Mt 19,16-22/. Spýtal sa na kritéria/limity/ pre dosiahnutie večného života. Ježiš mu odporúčal zachovávať prikázania. Mladík pohotovo odpovedal,že to robí ,že to nie je preňho nejaká novinka. Hravo splnil limity pre Božie kráľovstvo. Ježiš však vytrvalcom ponúka vyšší level. Mladíkovi odporúča,aby celý svoj majetok odovzdal chudobným a tak ho nasledoval. Bohatý mladík bol touto ponukou nepríjemne šokovaný. Toto nečakal. Ale ozvali sa iní,ktorí túto úroveň zvládli. Zastrešuje ich Peter,ktorý Pánovi oznamuje:"...my sme opustili všetko a išli sme za tebou/Mt 19,23-30/. Jeho majetok,zrejme,nedosahoval bohaté účty mladíka,ale aj toho mála,čo mal,sa zriekol kvôli Kristovi,ktorý ho povolal. Zrejme to nebolo ľahké,lebo Peter sa vzápätí pýta,čo za to dostane. Všetky, Ježišom dané limity, sa ukazujú ako schodné a dosiahnuteľné. Božie slovo potvrdzuje,že sú v silách človeka.Apoštol národov,opierajúc sa o Deutoronómium píše:"...Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci,totiž slovo viery,ktoré hlásame"/ Rim 10,8/. Aby kresťan splnil Pánovu vôľu,nemôže zmýšľať v pozemských intenciách. Vystavoval by sa riziku,že Pánove limity budú preňho nedosiahnuteľné,až absurdné. Naopak,kto sa naladí na vlnu Pánovho zmýšľania,ten pochopí,že Boh svoje kritéria pre dosiahnutie Božieho kráľovstva upravil podľla životnej cesty každého z nás. 

Jeremiáš-problém svojej doby.

Mnohí z nás sledujú priebeh cyklistických pretekov. Zvláštnu pozornosť si zalúžia tie najťažšie-Tour de France. Najviac sa tešíme na záverečný finiš. Niekoľko rozbehnutých cyklistov sa veľkou rýchlosťou rúti do cieľa. Medzi víťazom a ďalším v poradí býva niekedy rozdiel niekoľkých milimetrov.Výsledok musí  určiť až cieľova kamera. Inokedy majú preteky takýto priebeh:hneď od cieľa sa odpúta jednotlivec a ťahá sám celý pretek. Stáva sa,že cieľ má na dosah,ale práve vtedy,niekoľko metrov pred cieľom,ho predbehne veľká skupina cyklistov,ktorá zo zadu zrýchlila a na páske ho predstihla. Divák,fanúšik je v rozpakoch-má ho považovať za hrdinu,alebo za porazeného? Takmer so zatajeným dychom počúvame o prorokovi Jeremiášovi/Jer 38,4-6.8-10/. Najprv ho hodili do suchej cisterny,pretože bol nepohodlný,aby si ho vzápätí vyžiadali okolnosti naspäť. Patrí,teda,k hrdinom,alebo ho treba zaradiť k porazeným? Každopádne to bol človek,ktorý stopercentne,s nasadením života tlmočil Božiu vôľu. 1, Svedectvo proroka Jeremiáša je dvojaké:najprv hovorí. Svedčia o tom slová jeho neprajníkov:"Rečami sa usiluje oslabiť ruky bojovníkov...aj ruky všetkého ľudu". Neskoršie už Jeremiáš nehovorí,len mĺčky trpí. Ide o vražednú kombináciu pre diabla. Niekedy treba hovoriť,zastať sa pravdy verbálne. Inokedy je účinnejšie mlčať a takto priniesť obetu mlčania. Takto konajú nie porazení,ale Boží svedkovia. Ani postoj verbálneho svedectva,ani bolestivé mĺčanie sa nezaobíde bez komunikácie s Bohom. On predstavuje tú hlavnú silu v slove človeka a poskytuje útechu v bolesti,mlčaní a v relatívnej bezmocnosti. 2, Jeremiáš je osobnosťou aj pre svojich protivníkov. Keď ho už majú plné zuby,tak ho hodia do studne,kde nie je voda,iba bahno. Po čase im dôjde,že urobili hlúposť,tak ho zasa vytiahnu von,lebo im chýbajú jeho jasné a pevné postoje. Čo nám pripomína táto situácia? Napríklad situáciu Cirkvi. Mnohí by ju najradšej videli úplne ponorenú v bahne,bez možnosti hovoriť,reagovať a angažovať sa za Božie veci. Na istý čas sa im to aj podarilo. Ale v mnohých ešte tlie plamienok túžby ,napr. po prijatí sviatostí. Preto ju znova akoby vytiahli z bahna von,zobrali ju na milosť,aby poslúžila,uplatnila moc,ktorú od Boha dostala. Nič viac. Cirkev má bohatú skúsenosť v situácii porazeného,marase špiny. Ale zároveň má,so svojou hlavou-Ježišom Kristom,prax víťazného prebúdzania sa a vstávania pre nový život. Životný údel Jeremiáša,do istej miery,predstavuje putovanie Cirkvi,ktorá verne nasleduje aj v tomto,svojho zakladateľa Ježiša Krista. 3, Takí ľudia,ako Jeremiáš,odhaľujú slabosti mocnárov. Všimnime si kráľove alibistické postoje. Najprv veľmožom hovorí:"Veď ho máte v rukách! Ani kráľ nič nezmôže proti vám". Je to postoj slabocha. Na druhej strane, v závere úryvku už takmer prikazuje Abdelmelechovi:"Vezmi si odtiaľto tridsať mužov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr,ako zomrie!". Jeremiáš má dosť spoločného s Jánom Krstiteľom. Obaja predstavujú pre panovníka ťažký oriešok. Sú pre nich nepohodlní. Vďaka nim sa ľud dozvedá,že niektorí panovníci sú bez zásad,sú slabošskí,ješitní,vypočítaví,nechávajúci si zadné dvierka otvorené...Obety trpiacich a zásadových ľudí obnažujú nízke charaktery a plytké svedomia tých,ktorí toto utrpenie spôsobili. Utrpenie obetí sa stáva jasným svetlom pre svet a pokorovatelia a hrobári hodnôt sami smerujú do temnoty,ktorú Boh odsúdil na zánik.

Čo s rukami?

Ukáž ruky? Táto otázka sa niesla celým mojim detstvom.A nielen mojim,pevne verím. Išlo o naliehavú výzvu rodiča,ktorý chcel zistiť,či má dieťa čisté ruky pred tým,ako pôjde do školy,do kostola alebo zasadne za stôl k obedu. Som presvedčený,že mnohí máme túto otázku našich čistotných rodičov stále v uchu a v srdci. Je opodstatnená. Nedávno som počul na istého človeka takúto charakteristiku:Má ruky chamtivca. Autor tejto poznámky konštatoval,že istý človek je chamtivec až do svojej podstaty. Zasa o inom človekovi môžeme povedať,že má dobročinné ruky,lebo jeho rukami prešli viaceré dobré diela,ktoré pomohli mnohým ľuďom. Ruky vyjadrujú a podávajú charakteristiku o človekovi. Hovoria aký je. Sväté Písmo to len potvrdzuje. Na niektorých miestach sa píše o tom,že Židia "položili na Ježiša ruky"/Mk 14,46/. Boli tu ruky násilia,hnevu,nespravodlivého trestu. Písmo pripomína na viacerých miestach,že položiť ruky na spravodlivého človeka,znamenalo akt brutality/väzenie,mučenie,prenasledovanie/. Aj Ježiš osobne kládol ruky. Napríklad na chorých. Ale kládol ich aj na deti/Mt 19,13-15/. Dotykom chorých uzdravoval a deti požehnával. Jeho ruky boli rukami milosrdenstva,milosti a lásky. Aké máme ruky? Také,aké máme srdcia. Čo je v srdci,to je v rukách. Čím je naplnená myseľ,to sa dostáva ako impulz do nášho konania. Pri večernom spytovaní svedomia si položme otázku:Aké máš ruky? Do postele sa patrí ísť čistý.  Čo máš v mysli,v srdci? Ak je tam špina,hneď ju zmyme vo vode ľútosti a urobme kroky nápravy.