POSTÚP VYŠŠIE! UVOĽNI MIESTO!

Súčasťou každodenného života sú aj rôzne podujatia typu hostín, jubileí, výročí a svadieb. Počas života ich absolvujeme niekoľko. Mnohé sa týkajú rodinného života, ale niektoré aj pracovnej či spoločenskej oblasti.

         V posledných rokoch sme si zvykli na to, že väčšina týchto hostín počíta s pozvanými hosťami, ktorí potvrdili svoju účasť ústne alebo písomne. Nikoho teda neprekvapí, keď pri vstupe do slávnostne vystrojenej miestnosti nájdeme na stole lístoček s naším menom. V tom prípade nešpekulujeme a bez otáľania si sadneme na svoje miesto. Občas síce môže nastať situácia, že niekto z účastníkov slávnosti prejaví svoju nespokojnosť so zasadacím poriadkom. Takýchto prípadov je však menej ako viac. Každý z nás rešpektuje vôľu hostiteľa. Na hostine sa zúčastní aj s tým, že nevie, kto bude jeho susedom sprava i zľava.

    V evanjeliu u sv. Lukáša (Lk 14, 7 – 14) sa dozvedáme o udalosti

súvisiacej so svadobnou hostinou. Ježiš celú udalosť trochu zdramatizoval. Vložil do nej viac napätia, ako je uňho známe. Urobil tak preto, aby na základe zdramatizovania textu ponúkol poslucháčom pohľad na obnažené ľudské charaktery.

         Ako sa to prejavilo?

1.)   „Priateľu, postúp vyššie!“ Sloveso postúpiť zmení svoj obsah, ak odstránime dĺžeň. Tak sa vytvoria dva tvary – „postup“ a „postúp“.

A)  POSTUP

Automaticky nám napadne, že ide o aktivitu, ktorá sa týka pracovného procesu alebo diania v politike. Tam, v tomto prostredí, azda najviac rezonuje toto slovo. Tí, ktorí zažili roky socializmu, si pamätajú veľmi dobre, že ľudia, ktorí sa hlásili k viere v Boha a mali rozbehnutú kariéru a pred sebou veľké možnosti zrazu zostali bez možnosti postupu. Bol to následok politiky, ktorý súvisel so socialistickým zriadením v našej vlasti. Veriaci človek nemal nijaký nárok na kariérny postup.

Pod pojmom „postup“ rozumieme aj zachovávanie istých pravidiel pri dosahovaní cieľa. Ide o to, či robíme postupné kroky na dosiahnutie cieľa. Či sú tie kroky logické, zákonné, morálne a možno aj ocenené príslušnou autoritou. Spomeňme si napríklad, že pri havárii, pri nejakom nešťastí sa skúma, či bol zachovaný správny postup. S touto myšlienkou sa stretávame aj v duchovnom živote. Ak konštatujeme, že nás premohlo zlo, že sme hriechu prenechali veľa priestoru, sami v sebe máme skúmať, či sme zachovali postup. Taký postup, ktorý je zrejmý zo štúdia a prijatia Ježišovho evanjelia. Sami pri tom musíme vyvodiť dôsledky zo svojho konania. Ak zachováme postup v duchu evanjelia vo svojom živote, môžeme sa tešiť z plnohodnotného života, ktorý nemusí obsahovať postup politický alebo profesijný.

B)   POSTÚP!

Toto musí skonštatovať príslušná autorita. Tá situáciu zhodnotí tak, že si zaslúžime iné, dokonalejšie miesto v istej oblasti života. Jednoducho povedané, podľa zákonitosti evanjelia, človek znesie aj viac.

Názorný príklad máme v Božom Slove. Poznáme situáciu bohatého mladíka, ktorý viedol s Ježišom dialóg. (Mt 19, 16 – 22) Mladík skúma, čo má urobiť pre to, aby dosiahol večný život. Ježiš mu najprv odporúča, aby zachovával Božie prikázania. Mladík vzápätí priznáva, že je mu táto prax života známa. Následne Ježiš preňho otvára nové obzory. Praje si, aby mladík predal celý svoj majetok a v chudobe ho nasledoval. Mladík odišiel so zmiešanými pocitmi.

Pán Ježiš ho chcel dostať vyššie, na vyššiu duchovnú úroveň. Ako keby použil slová dnešného evanjelia: „Priateľu, postúp vyššie!“ Učiteľ z Nazareta nezaručuje pozemské postupy v oblasti kariéry alebo politiky, ale hovorí o sebe ako o podmienke pre duchovný rast a postup v čnostiach. Uveriť v neho a prijať ho je podmienkou: „sine qua non“. Bez nej nie je možný duchovný rast. Cez kríže, utrpenie a skúšky sa dostávame hore. Táto cesta nahor sa nemôže uskutočniť bez spojenia s Ježišom skúšaným, trpiacim, ukrižovaným, ale aj zmŕtvychvstalým.

2.)  „Priateľu, uvoľni miesto!“

To je druhá dôležitá veta z dnešného evanjelia. Výraz“ „uvoľni miesto!“ si môžeme vysvetliť z viacerých uhlov pohľadu.

A)  Nezavadzaj! Prekážaš. Nestíhaš.

Určití ľudia cítia v práci túto tendenciu. Hovoríme tomu, že je to tlak na ich pracovné miesto, na ich pracovný výkon. Okolnosťami sú nabádaní, aby uvoľnili miesto silnejšiemu, agresívnejšiemu, dravšiemu, šikovnejšiemu alebo schopnejšiemu elementu. Za takýchto okolností sa veľmi ľahko uskutoční pracovná výmena. Ten,  kto nestíha pre svoju odbornosť, vek alebo nedostatok zdravia či kreativity, musí ustúpiť tomu, kto sa tlačí na jeho miesto. Je lepšie, keď to zbadáme sami. Je lepšie, keď si sami uvedomíme, kedy je čas odísť, uvoľniť miesto a hľadať iné miesto v živote, primerané svojej situácii.

B)              Výzva „uvoľni miesto!“ sa môže týkať aj duchovného života. Napríklad uvoľniť miesto v duši pre pokrm Ježišovho Slova a jeho Tela. Viera nám odporúča, aby sme sa zriekli toho, čo prekáža, aby Kristus vstúpil do nášho života. Občas treba siahnuť aj po takých prostriedkoch, ktoré použil Pán Ježiš. V evanjeliu (Jn 2, 15) čítame o tom, že Ježiš vstúpil do jeruzalemského chrámu a vyhnal všetkých predavačov, kupcov a peňazomencov. Touto svojou činnosťou akoby „vyčistil vzduch“ a uvoľnil miesto pre dokonalejšie spôsoby Božieho kultu. Niekedy je potrebné, aj nasilu vytvoriť v živote priestor pre niečo väčšie a dokonalejšie.

Niektorí ľudia tvrdia, že im chýba životný priestor. Čo z toho, ak aj majú dostatok životného priestoru, ak ich život nie je naplnení Božou prítomnosťou. Fyzický životný priestor im aj tak nepomôže na ceste spásy.

Sme svedkami, paradoxne, aj opačnej situácie: v obmedzených podmienkach života ľudia dokážu vytvárať viac priestoru pre Boha vo svojom živote. Napríklad aj pri materiálnom nedostatku či pri iných pozemských obmedzeniach. S obdivom sledujeme veľké Božie skutky v počínaní takýchto ľudí. Preto o skutočnom životnom priestore hovoríme nielen vtedy, keď máme veľký byt a v ňom množstvo miestností, ale najmä vtedy, keď svoj životný priestor zdieľame s Bohom. On nám ho rozširuje a dáva dostatok nástrojov na získanie spásy, ak s ním komunikujeme a prijmeme ho do života.

Evanjelium nám pripomína dôležitú stať o matke Zebedejových synov
(Mt 20, 20 – 21). Táto žena prichádza za Ježišom a nárokuje si, aby jej dvaja synovia sedeli v Božom kráľovstve v blízkosti Pána Ježiša. Záleží jej na tom, aké miesto zaujmú jej deti vo večnosti. Nemá záujem o miesto hocijaké.

My však vieme, že v Božom kráľovstve neexistujú miesta druhoradé, nebodaj podradné. Vo svojom živote sa máme snažiť o to, aby nás Pán pri prechode cez prah večnosti prijal, pozdravil nás slovami: „Priateľu, postúp vyššie!“ Ak je náš pozemský život naplnený touto ambíciou, čomu zodpovedá aj naša prax kresťanského života, tak potom vo večnosti máme pripravené také dokonalé miesto, že sa na nás nebudú vzťahovať slová Pána Ježiša: „Priateľu, uvoľni miesto inému!“