Súčasťou každodenného
života sú aj rôzne podujatia typu hostín, jubileí, výročí a svadieb. Počas
života ich absolvujeme niekoľko. Mnohé sa týkajú rodinného života, ale niektoré
aj pracovnej či spoločenskej oblasti.
V posledných rokoch sme si zvykli na to, že väčšina
týchto hostín počíta s pozvanými hosťami, ktorí potvrdili svoju účasť
ústne alebo písomne. Nikoho teda neprekvapí, keď pri vstupe do slávnostne
vystrojenej miestnosti nájdeme na stole lístoček s naším menom. V tom
prípade nešpekulujeme a bez otáľania si sadneme na svoje miesto. Občas
síce môže nastať situácia, že niekto z účastníkov slávnosti prejaví svoju
nespokojnosť so zasadacím poriadkom. Takýchto prípadov je však menej ako viac.
Každý z nás rešpektuje vôľu hostiteľa. Na hostine sa zúčastní aj
s tým, že nevie, kto bude jeho susedom sprava i zľava.
V evanjeliu u sv. Lukáša (Lk 14, 7
– 14) sa dozvedáme o udalosti
súvisiacej
so svadobnou hostinou. Ježiš celú udalosť trochu zdramatizoval. Vložil do nej
viac napätia, ako je uňho známe. Urobil tak preto, aby na základe
zdramatizovania textu ponúkol poslucháčom pohľad na obnažené ľudské charaktery.
Ako sa to prejavilo?
1.) „Priateľu, postúp vyššie!“ Sloveso postúpiť
zmení svoj obsah, ak odstránime dĺžeň. Tak sa vytvoria dva tvary – „postup“ a
„postúp“.
A) POSTUP
Automaticky
nám napadne, že ide o aktivitu, ktorá sa týka pracovného procesu alebo
diania v politike. Tam, v tomto prostredí, azda najviac rezonuje toto
slovo. Tí, ktorí zažili roky socializmu, si pamätajú veľmi dobre, že ľudia,
ktorí sa hlásili k viere v Boha a mali rozbehnutú kariéru
a pred sebou veľké možnosti zrazu zostali bez možnosti postupu. Bol to
následok politiky, ktorý súvisel so socialistickým zriadením v našej
vlasti. Veriaci človek nemal nijaký nárok na kariérny postup.
Pod
pojmom „postup“ rozumieme aj zachovávanie istých pravidiel pri dosahovaní
cieľa. Ide o to, či robíme postupné kroky na dosiahnutie cieľa. Či sú tie
kroky logické, zákonné, morálne a možno aj ocenené príslušnou autoritou. Spomeňme
si napríklad, že pri havárii, pri nejakom nešťastí sa skúma, či bol zachovaný
správny postup. S touto myšlienkou sa stretávame aj v duchovnom
živote. Ak konštatujeme, že nás premohlo zlo, že sme hriechu prenechali veľa priestoru, sami v sebe
máme skúmať, či sme zachovali postup. Taký postup, ktorý je zrejmý zo štúdia
a prijatia Ježišovho evanjelia. Sami pri tom musíme vyvodiť dôsledky zo
svojho konania. Ak zachováme postup v duchu evanjelia vo svojom živote,
môžeme sa tešiť z plnohodnotného života, ktorý nemusí obsahovať postup
politický alebo profesijný.
B) POSTÚP!
Toto
musí skonštatovať príslušná autorita. Tá situáciu zhodnotí tak, že si zaslúžime
iné, dokonalejšie miesto v istej oblasti života. Jednoducho povedané,
podľa zákonitosti evanjelia, človek znesie aj viac.
Názorný
príklad máme v Božom Slove. Poznáme situáciu bohatého mladíka, ktorý
viedol s Ježišom dialóg. (Mt 19, 16 – 22) Mladík skúma, čo má urobiť pre
to, aby dosiahol večný život. Ježiš mu najprv odporúča, aby zachovával Božie
prikázania. Mladík vzápätí priznáva, že je mu táto prax života známa. Následne
Ježiš preňho otvára nové obzory. Praje si, aby mladík predal celý svoj majetok
a v chudobe ho nasledoval. Mladík odišiel so zmiešanými pocitmi.
Pán
Ježiš ho chcel dostať vyššie, na vyššiu duchovnú úroveň. Ako keby použil slová
dnešného evanjelia: „Priateľu, postúp vyššie!“ Učiteľ z Nazareta
nezaručuje pozemské postupy v oblasti kariéry alebo politiky, ale hovorí
o sebe ako o podmienke pre duchovný rast a postup
v čnostiach. Uveriť v neho a prijať ho je podmienkou: „sine qua
non“. Bez nej nie je možný duchovný rast. Cez kríže, utrpenie a skúšky sa
dostávame hore. Táto cesta nahor sa nemôže uskutočniť bez spojenia
s Ježišom skúšaným, trpiacim, ukrižovaným, ale aj zmŕtvychvstalým.
2.) „Priateľu,
uvoľni miesto!“
To je druhá dôležitá
veta z dnešného evanjelia. Výraz“ „uvoľni miesto!“ si môžeme vysvetliť
z viacerých uhlov pohľadu.
A) Nezavadzaj!
Prekážaš. Nestíhaš.
Určití ľudia cítia
v práci túto tendenciu. Hovoríme tomu, že je to tlak na ich pracovné
miesto, na ich pracovný výkon. Okolnosťami sú nabádaní, aby uvoľnili miesto
silnejšiemu, agresívnejšiemu, dravšiemu, šikovnejšiemu alebo schopnejšiemu
elementu. Za takýchto okolností sa veľmi ľahko uskutoční pracovná výmena.
Ten, kto nestíha pre svoju odbornosť,
vek alebo nedostatok zdravia či kreativity, musí ustúpiť tomu, kto sa tlačí na
jeho miesto. Je lepšie, keď to zbadáme sami. Je lepšie, keď si sami uvedomíme,
kedy je čas odísť, uvoľniť miesto a hľadať iné miesto v živote,
primerané svojej situácii.
B)
Výzva „uvoľni miesto!“ sa môže týkať aj
duchovného života. Napríklad uvoľniť miesto v duši pre pokrm Ježišovho
Slova a jeho Tela. Viera nám odporúča, aby sme sa zriekli toho, čo
prekáža, aby Kristus vstúpil do nášho života. Občas treba siahnuť aj po takých prostriedkoch,
ktoré použil Pán Ježiš. V evanjeliu (Jn 2, 15) čítame o tom, že Ježiš
vstúpil do jeruzalemského chrámu a vyhnal všetkých predavačov, kupcov
a peňazomencov. Touto svojou činnosťou akoby „vyčistil vzduch“
a uvoľnil miesto pre dokonalejšie spôsoby Božieho kultu. Niekedy je
potrebné, aj nasilu vytvoriť v živote priestor pre niečo väčšie
a dokonalejšie.
Niektorí
ľudia tvrdia, že im chýba životný priestor. Čo z toho, ak aj majú dostatok
životného priestoru, ak ich život nie je naplnení Božou prítomnosťou. Fyzický
životný priestor im aj tak nepomôže na ceste spásy.
Sme
svedkami, paradoxne, aj opačnej situácie: v obmedzených podmienkach života
ľudia dokážu vytvárať viac priestoru pre Boha vo svojom živote. Napríklad aj
pri materiálnom nedostatku či pri iných pozemských obmedzeniach. S obdivom
sledujeme veľké Božie skutky v počínaní takýchto ľudí. Preto
o skutočnom životnom priestore hovoríme nielen vtedy, keď máme veľký byt
a v ňom množstvo miestností, ale najmä vtedy, keď svoj životný
priestor zdieľame s Bohom. On nám ho rozširuje a dáva dostatok
nástrojov na získanie spásy, ak s ním komunikujeme a prijmeme ho do
života.
Evanjelium nám pripomína dôležitú stať
o matke Zebedejových synov
(Mt 20, 20 – 21). Táto žena prichádza za Ježišom a nárokuje si, aby jej dvaja synovia sedeli v Božom kráľovstve v blízkosti Pána Ježiša. Záleží jej na tom, aké miesto zaujmú jej deti vo večnosti. Nemá záujem o miesto hocijaké.
(Mt 20, 20 – 21). Táto žena prichádza za Ježišom a nárokuje si, aby jej dvaja synovia sedeli v Božom kráľovstve v blízkosti Pána Ježiša. Záleží jej na tom, aké miesto zaujmú jej deti vo večnosti. Nemá záujem o miesto hocijaké.
My
však vieme, že v Božom kráľovstve neexistujú miesta druhoradé, nebodaj
podradné. Vo svojom živote sa máme snažiť o to, aby nás Pán pri prechode
cez prah večnosti prijal, pozdravil nás slovami: „Priateľu, postúp vyššie!“ Ak
je náš pozemský život naplnený touto ambíciou, čomu zodpovedá aj naša prax
kresťanského života, tak potom vo večnosti máme pripravené také dokonalé
miesto, že sa na nás nebudú vzťahovať slová Pána Ježiša: „Priateľu, uvoľni
miesto inému!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára