Mnohí z nás sledujú priebeh cyklistických pretekov. Zvláštnu pozornosť si zalúžia tie najťažšie-Tour de France. Najviac sa tešíme na záverečný finiš. Niekoľko rozbehnutých cyklistov sa veľkou rýchlosťou rúti do cieľa. Medzi víťazom a ďalším v poradí býva niekedy rozdiel niekoľkých milimetrov.Výsledok musí určiť až cieľova kamera. Inokedy majú preteky takýto priebeh:hneď od cieľa sa odpúta jednotlivec a ťahá sám celý pretek. Stáva sa,že cieľ má na dosah,ale práve vtedy,niekoľko metrov pred cieľom,ho predbehne veľká skupina cyklistov,ktorá zo zadu zrýchlila a na páske ho predstihla. Divák,fanúšik je v rozpakoch-má ho považovať za hrdinu,alebo za porazeného? Takmer so zatajeným dychom počúvame o prorokovi Jeremiášovi/Jer 38,4-6.8-10/. Najprv ho hodili do suchej cisterny,pretože bol nepohodlný,aby si ho vzápätí vyžiadali okolnosti naspäť. Patrí,teda,k hrdinom,alebo ho treba zaradiť k porazeným? Každopádne to bol človek,ktorý stopercentne,s nasadením života tlmočil Božiu vôľu. 1, Svedectvo proroka Jeremiáša je dvojaké:najprv hovorí. Svedčia o tom slová jeho neprajníkov:"Rečami sa usiluje oslabiť ruky bojovníkov...aj ruky všetkého ľudu". Neskoršie už Jeremiáš nehovorí,len mĺčky trpí. Ide o vražednú kombináciu pre diabla. Niekedy treba hovoriť,zastať sa pravdy verbálne. Inokedy je účinnejšie mlčať a takto priniesť obetu mlčania. Takto konajú nie porazení,ale Boží svedkovia. Ani postoj verbálneho svedectva,ani bolestivé mĺčanie sa nezaobíde bez komunikácie s Bohom. On predstavuje tú hlavnú silu v slove človeka a poskytuje útechu v bolesti,mlčaní a v relatívnej bezmocnosti. 2, Jeremiáš je osobnosťou aj pre svojich protivníkov. Keď ho už majú plné zuby,tak ho hodia do studne,kde nie je voda,iba bahno. Po čase im dôjde,že urobili hlúposť,tak ho zasa vytiahnu von,lebo im chýbajú jeho jasné a pevné postoje. Čo nám pripomína táto situácia? Napríklad situáciu Cirkvi. Mnohí by ju najradšej videli úplne ponorenú v bahne,bez možnosti hovoriť,reagovať a angažovať sa za Božie veci. Na istý čas sa im to aj podarilo. Ale v mnohých ešte tlie plamienok túžby ,napr. po prijatí sviatostí. Preto ju znova akoby vytiahli z bahna von,zobrali ju na milosť,aby poslúžila,uplatnila moc,ktorú od Boha dostala. Nič viac. Cirkev má bohatú skúsenosť v situácii porazeného,marase špiny. Ale zároveň má,so svojou hlavou-Ježišom Kristom,prax víťazného prebúdzania sa a vstávania pre nový život. Životný údel Jeremiáša,do istej miery,predstavuje putovanie Cirkvi,ktorá verne nasleduje aj v tomto,svojho zakladateľa Ježiša Krista. 3, Takí ľudia,ako Jeremiáš,odhaľujú slabosti mocnárov. Všimnime si kráľove alibistické postoje. Najprv veľmožom hovorí:"Veď ho máte v rukách! Ani kráľ nič nezmôže proti vám". Je to postoj slabocha. Na druhej strane, v závere úryvku už takmer prikazuje Abdelmelechovi:"Vezmi si odtiaľto tridsať mužov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr,ako zomrie!". Jeremiáš má dosť spoločného s Jánom Krstiteľom. Obaja predstavujú pre panovníka ťažký oriešok. Sú pre nich nepohodlní. Vďaka nim sa ľud dozvedá,že niektorí panovníci sú bez zásad,sú slabošskí,ješitní,vypočítaví,nechávajúci si zadné dvierka otvorené...Obety trpiacich a zásadových ľudí obnažujú nízke charaktery a plytké svedomia tých,ktorí toto utrpenie spôsobili. Utrpenie obetí sa stáva jasným svetlom pre svet a pokorovatelia a hrobári hodnôt sami smerujú do temnoty,ktorú Boh odsúdil na zánik.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára