Istý človek,odborník v ekonomike,odchádzal do dôchodku. Uznanie a renomé si získal tým,že dokázal pozdvihnúť krachujúce firmy. Urobil také opatrenia,ktoré dokázali zachytiť pád nejakej inštitúcie. Dokázal nastaviť systém tak,aby sa inštitúcia vymanila z mínusových čísel a dostala sa do pokojných vôd existencie. Len čo prekročil prah dôchodkového štýlu života,už mu zaklopal ktosi na dvere. Prišli za ním ľudia,ktorí reprezentovali nejakú krachujúcu inštitúciu a povedali,že potrebujú pomoc. Prosili ho:"Nechceme od vás nič viac iba to,čo ste urobili tam a tam". A na svetlo vytiahli jeho úspešné účinkovanie v akejsi firme. Nechceli nič viac a nič menej,len tú stratégiu,ktorú uplatnil na predchádzajúcom pôsobisku. Evanjelium zachytilo Ježiša pri návšteve v nazaretskej synagóge/Lk 4,21-30/. Ujal sa slova a stopercentne vystihol túžby svojich rodákov,keď povedal:"Počuli sme,čo všetko sa stalo v Kafarnaume,urob to aj tu,vo svojej vlasti". Akoby počul ich nástojčivú výzvu:Nechceme od teba nič viac,iba to,čo si urobil v Kafarnaume. Škoda,že si neuvedomili,že môžu od Ježiša očakávať omnoho viac,ako iba zopár zázrakov a uzdravení. On im ponúkol omnoho viac. Ponúkol im možnosť uveriť v neho ako v Mesiáša,ktorý prišiel vyslobodiť človeka z jarma hriechu a smrti. Ktorý človek je pripravený takto prijať Ježiša do svojho života? 1,Ten,ktorý potrebuje zažiť hlbku života. Je to človek,ktorý sa jej dožaduje,lebo zažíva iba plytkosť. Počuje síce denne slová,ale sú to iba frázy,slogany,heslá,výkriky,pokyny,nariadenia,vyhrážky,ultimáta. Dnešný človek je s týmto stavom denne konfrontovaný a často znechutený a sklamaný. Chýba mu pravdivosť a hlbka. Tú nájde až vtedy,keď sa započúva do Božieho slova,bude nad ním uvažovať a urobí z neho meradlo svojho konania. Vtedy objaví dokonca,pravú radosť,ktorú môže dať iba Boh vo svojom slove. 2,Ten,kto príliš dôveroval tomuto svetu. Dôveroval a zostal sklamaný. Vytvoril si v tomto svete príliš veľa istiacich prvkov. Naučil sa viac dôverovať svetu ako Bohu. Vo vzťahu k nemu si vytvoril málo istiacich pút. Možno práve preto,sa objavujú v posledných rokoch v našich kostoloch obrazy,na ktorých dominuje Ježiš,z ktorého vychádzajú lúče milosti a v spodnej časti obrazu sa nachádza nápis:Ježišu,dôverujum ti. Možno ide o prozreteľnostnú myšlienku pre ľudí tejto doby,ktorí sú príliš istení k tomuto svetu. K tomuto svetu pripútaní byť môžu,ak sú najprv ku Kristovi. Pri každej návšteve pozdvihnime zrak k obrazu Božieho milosrdenstva a povzbuďme sa krátkou,ale účinnou modlitbou k Tomu,ktorý jediný je hoden absolútnej dôvery. 3,Ten,kto cíti ambíciu rozdávať a rozdávať sa. Pri tejto aktivite potrebuje Boha ako zdroj,prameň,pokladnicu všetkých darov. Človek,ktorý sa sýti Pánovou prítomnosťou je žiadaný. Ako osoba je pre dnešný svet málo prijateľný,ale svet lačnie po hodnotách,ktoré vyznáva a podľa nich aj žije. Ĺudia chcú priam z neho strhnúť všetky tieto hodnoty a ukoristiť pre seba. Presne tak,ako vojaci na Kalvárii strhli z Ježiša šaty a hodili o ne lós. Zrejme ani netušili,čo hodnotné od zomierajúceho Pána získali. Po Poprade občas jazdí malé auto-elektromobil. Na boku má nápis:Som nabitý!. To znamená,že je k dispozícii,že jazdí na energiu,ktorú musí najprv nabiť a až potom môže ukázať svoje schopnosti v uliciach mesta. Kresťan je akoby nabitý energiou,ktorú získava od Boha tým,že s ním komunikuje. A neraz musí ukázať vitalitu,silu,odolnosť a pružnosť v nástrahách tohto sveta. Nabitý Božou silou sa chce rozdávať,lebo cíti,že toto je jeho poslanie. Boh urobí pre nás viac,ako si môžeme myslieť, predstavovať a dúfať. Pre každého z nás môže urobiť viac ako urobil v Kafarnaume,Nazarete a inde. On z nás môže urobiť služobníkov evanjelia,ktorí prijali Krista ako záruku večného života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára