Každý,kto raz organizoval nejaké podujatie vie,že sa pritom zapotil. Skutočne alebo obrazne. Nejde o jednoduchú záležitosť. Obnáša to: pozvať ľudí,pripraviť program,poslať ho,pripraviť ubytovanie,postarať sa o jedlo a po celý čas bdieť nad priebehom podujatia. Vždy som obdivoval ľudí,ktorí toto všetko dokázali načasovať. T.j.poskladať veci tak,aby do seba časovo a organizačne zapadali. Športovci poznajú výraz: načasovať formu. Prakticky ide o schopnosť zabrať a zvíťaziť vtedy,keď ide o vrcholné podujatie,vrcholný okamih. Nie všetci toto dokážu. V Božom slove čítame príbeh o Noemovi a o jeho korábe/Gn 8, 6-22/. Vôbec ma neudivuje,že Noe bol so svojimi synmi zdatný tesár a remeselník,ani to,že zachraňoval svoju rodinu a nejaké zvieratá,ale udivuje ma jeho schopnosť "načasovania". Vedel,kedy je čas stavať koráb, Bolo to o to ťažšie,lebo ostatní ľudia si robili svoje a nad počínaním Noema iba krútili hlavou. Pre Noema nebolo smerodajné to,že drvivá väčšina ľudí sa neznepokojuje a robí si denne svoje veci,ale to,že bol vnímavý na popud z nebies. V presile bezstarostnosti,ktorou oplývali ľudia okolo neho,iste nebolo jednoduché konať inak,ako myslela a konala väčšina ľudí. Noe musel byť mimoriadny zjav,citlivý na "dobré vzťahy" s Bohom. Ak sa vás niekto opýta: prečo chodíš do kostola?,prípadne: načo chodíš na spoveď?, alebo: prečo sa modlíš?,nebudeme klamať,ak povieme: staviam koráb. Všetci veriaci sme pozvaní k tomu,aby sme boli tak trochu Noemami svojej doby...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára