V blízkosti turistického centra sa konali sezónne údržbárske práce. Konktrétne išlo o nový náter veľkej kovovej konštrukcie. Práve v tom čase prechádzala okolo skupina turistov. A to nemala..Nová farba na konštrukciu sa totiž aplikovala nie náterom,ale striekaním. A keďže fúkal silnejší vietor,farba sa rozprskla všade po okolí. Neminula ani turistov. Od hlavy po päty zafŕkaní od farby,utekali ozlomkrky z tohto miesta preč. Nemožno sa im čudovať. K autu mali ďaleko. A ešte ďalej k miestu,kde boli ubytovaní. Celý deň boli odkázaní na to,že musia vydržať v špinavých šatách. Viete si predstaviť ten pocit slasti,keď si večer zvliekli zafŕkaný odev od farby a demonštratívne ho odhodili do kontajnera na odpad? Povedali si s výdychom úľavy-konečne!. Je isté,že Pán Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavoval svojim učeníkom. Ponúkal im rôzne dôkazy,že je to on,a nie nejaký prízrak. Vrcholom bolo to,keď im ukázal svoje doráňané telo,ako dôsledok umučenia/Lk 24,35-48/. Vtedy povedal:"Veď duch nemá mäso a kosti-a vidíte,že ja mám". Ježiš sa nezriekol ľudského tela. Nezbavil sa ho pri prvej príležitosti a neodhodil s opovrhnutim a slovami-konečne!. Nevyhľadal najbližšiu nádobu na odpad a nenechal tam svoje doráňané telo,lebo mu bolo na škodu ,lebo sa na ňom vyzúrila vrcholná ľudská zloba a nenávisť. Boží Syn sa nikdy nezriekne ľudskej prirodzenosti. Neurobí to,lebo v nej trpel za vykúpenie človeka. Toto bojisko nikdy neopustí. Na každé bojisko vstupujeme s odstupom času s bázňou a akousi úctou,lebo na ňom zomierali ľudia. Neviem,ako by sme sa modlili ku Kristovi,keby sme nemali pred sebou viditeľné znaky utrpenia,tak jasne viditeľné a zdôraznené na každom umeleckom diele,ktoré vyobrazuje Ježiša na kríži?! Aj našom živote resp.tele sú známky utrpenia a rôznych zápasov. Boh to vidí a my to vieme. Naši blížni,možno ani nie. Nehanbime sa za svoje zápasy,aj keď prehraté. Pohľad na Ježiša ukrižovaného nás motivuje nevzdať sa a neskrývať ambície rehabilitovať sa za svoje porážky. Ježiš,aj keď kruto trpel,neprehral. Prehrali tí,ktorí si mysleli,že ukrižovaním odstránia z ľudských myslí spomienku a vieru v neho. My,aj keď sme neboli v zápasoch úspešní,neznamená to,že sme prehrali. Aj my sme zvíťazili,práve kvôli Ježišovmu víťazstvu nad hriechom. Toto je podstatný odkaz Veľkej noci,ktorú nám Cirkev ponúka na slávenie niekoľko týždňov.
Keď niekto lamentuje, že by chcel mať o X rokov menej, ja vždy hovorím, že ja nie. Každá vráska, každá jazva, každý šrám (na tele i duši) majú svoje miesto, svoj príbeh a sú vybojované. Či úspešne, či s prehrou, to nech posúdi Najvyšší. Ale raz stačilo...
OdpovedaťOdstrániť