Nedávno mi staršia osoba porozprávala zo svojho života toto: bola navštíviť svojho syna. Oslavoval päťdesiatku. Pri odchode ho matersky napomenula a vyzvala,aby častejšie navštevoval kostol a viac sa modlil. Odpovedal asi v tomto zmysle:"ale mama,ja sa budem modliť až vtedy,keď pôjdem do dôchodku,zatiaľ mi súdnosť nechýba". Mama pokrútila hlavou a smutne sa rozlúčila so slovami:"len,aby si sa dôchodku dožil!". Na druhý deň sa vybral do práce. Vyšiel z domu a padol mŕtvy na zem. Už ho neprebrali. Dostal masívny infarkt. Nie,nechcem zdôrazniť,že takto skončí každý,kto sa nemodlí a nenavštevuje bohoslužby. Ale je to aspoň také memento na dni adventu...Táto skutočná udalosť mi napadla,keď som čítal nádherný úryvok z Liturgie hodín. Jeho autorom je sv. Peter Chryzológ/LH I,s 107/. Čítame tam:"...aj keď sa láska v túžbe vidieť Boha nevyznačuje nejakou súdnosťou,prezrádza veľkú nábožnosť". Sú situácie,kedy si niektorí ľudia myslia,že nábožnosť je na úkor súdnosti. U sv.Matúša čítame Ježišove slová,podľa ktorých Jánovi Krstiteľovi chýba súdnosť,lebo "neje a nepije" a samotnému Ježišovi vytýkajú,že mu chýba nábožnosť,lebo "je a pije" a nedrží si súdny a diskrétny odstup od pozemských dobier/Mt 11,16-19/. Tento fakt svedčí o tom,že najmä farizeji nepochopili poslanie Jána Krstiteľa a už vôbec nie Ježiša z Nazareta. Každý,kto je súdny vo viere ,nemôže byť bezbožný. A ten,kto pestuje pravú nábožnosť,nemôže mu chýbať súdnosť a nadhľad. Láska,ktorá ide za svojim cieľom,môže byť "nerozumná" v istom slova zmysle. Neviaže sa totiž na nijaké frázy,obmedzenia,systémy a pozemské zákonitosti. Súdny človek,dá svojmu životu Lásky voľný priebeh.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára