Na
konci kalendárneho roka rôzne inštitúcie organizujú besiedky, posedenia či
večierky. Na pôde ktorejsi školy si pripravili deti scénku s vianočnou
tematikou. Predstavenie sa uskutočnilo pred celou školou a prítomnými rodinnými
príslušníkmi. Vydarilo sa. Malí herci boli odmenení dlhotrvajúcim potleskom.
Potom sa poklonili a odišli. Riaditeľ školy, ktorý celú akciu moderoval,
vzápätí povedal: „Naši herci sa išli prezliecť, odložiť vianočné kostýmy,
a potom sa vrátia k svojim najbližším.“
Nielen
deti ako herci to takto robia, ale určite aj skutoční profesionáli. Skončí im
predstavenie, odložia kostýmy, odlíčia sa a vrátia sa medzi svojich do
života.
Vianočné
obdobie nám prinieslo dôležitú myšlienku, ktorá sa v liturgii Vianoc často
opakuje – Boh sa stal človekom. Inými slovami sa táto myšlienka dá vyjadriť aj
takto: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ A pre úplnosť
ešte jedna myšlienka: „Navštívil nás Vychádzajúci z výsosti.“
Niekto
by si mohol myslieť, že Boží Syn si len obliekol „kostým herca“, že sa stal
človekom len na istý čas a že po zavŕšení svojho poslania sa toho kostýmu
zbavil. Takéto zmýšľanie by bolo mylné. Nie je pravda, že Boží Syn sa zriekol
ľudskej prirodzenosti. On sa jej nikdy nezriekol. Navždy zostane Synom Božím,
ale aj synom človeka.
Ako
zareagovalo na úkon vtelenia ľudské spoločenstvo? Postrehlo prítomnosť Božieho
Syna vo svojom strede? Určite áno. Prejavilo sa to tak, že Boží Syn sa stal pre
človeka momentom:
1.)
prekvapenia
2.)
autority
3.)
spásy.
1.)
Moment
prekvapenia
Túto situáciu najlepšie vystihuje
udalosť, ktorú čítame u sv. Matúša (Mt 25, 31 – 46): „Mnohí sa
s neskrývaným údivom pýtajú Pána: „Pane, kedy sme ťa videli?“ A Ježiš
odpovedá: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste
urobili.“
Ježiš sa identifikuje najmä
s biednymi, postihnutými a slabými tohto sveta. V tejto
súvislosti treba uviesť tri výrazy, ktoré približne rovnako znejú:
a)
Ježiš eviduje núdznych ľudí, takých,
ktorí sa ocitli v rôznej biede. Vždy ich bolo, je a bude veľa. Ježiša
treba hľadať najmä tam, v tomto prostredí.
b)
Ľudstvo nachádza v tejto súvislosti
iba núdzové riešenia. Ježiš si praje, aby sa celková pozornosť spoločenstva
obrátila na ľudí, ktorí sú bezmocní voči útlaku tohto sveta.
c)
Títo ľudia sa stávajú nudnými, lebo
neustále dvíhajú ruky a dlane a neustále niečo požadujú. Nemyslíme na
tých, ktorí sa domáhajú pomoci ľudí v blízkosti nákupných centier
a iných inštitúcii, ale na ľudí, ktorí trpia naozaj nedostatkom
a hanbia sa o tom hovoriť.
2.)
Moment autority
Ten je najviac zdôraznený na základe
udalostí z evanjelia u sv. Lukáša (Lk 12, 13). Čítame tam, že ktosi
zo zástupu adresoval Ježišovi takúto prosbu: „Pane, povedz môjmu bratovi, aby
sa so mnou podelil o dedičstvo.“
Ježiš to pochopiteľne odmietol, pretože
nechcel robiť mediátora v medziľudských sporoch. Na druhej strane vníma
a prijíma iné požiadavky - Pane, daj mi silu, aby som mohol povedať
s láskou môjmu bratovi slová napomenutia, usmernenia alebo uvedenia na
cestu života.
Ruka
v ruke s touto prosbou ide aj iná – Pane, daj, pôsob na iných, aby
z moci svojho úradu urobili ešte veľa dobrého. Ježiš sa tu ukazuje ako
absolútna autorita, u ktorej sa môžeme domáhať niektorých skutočností,
najmä duchovných.
3.)
Moment spásy
Túto myšlienku potvrdíme citátom
z Matúšovho evanjelia (Mt 19, 16 – 22): „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby
som mal večný život?“ Ľudia komunikujú s Bohom nielen v súvislosti
s pozemskými skutočnosťami, ale aj v súvislosti s otázkou spásy.
To je najdôležitejší a vrcholný dôvod komunikácie s Bohom.
Vždy,
keď sa majú stretnúť a rokovať viacerí činitelia spoločenského života,
musia mať vopred stanovený program. Rokovania sa dotýkajú iba pripravených tém.
Niektorých oblastí sa ani nedotknú. Čas ešte pre ne nedozrel. Každý jeden
z nás potrebuje čas, aby sa ho dotkli aj citlivé témy: pokánie, smrť
a večný život. Ak cítime v duši, že by sme sa mali nimi zaoberať, tak
vedzme, že sme vo viere pokročili. Týka sa to aj uplynulého roka
a vyhliadok do ďalšieho roka.
Ďakujem
všetkým veriacim z našej farnosti, ktorí dali najavo, že sa ich dotkol
Boh. Či už momentom prekvapenia, momentom autority, ale aj momentom spásy.
V živote oscilujeme medzi týmito tromi prvkami. Najprv Ježiš hodný
prekvapenia, Ježiš ako neodškriepiteľná autorita, a napokon Ježiš ako naša
spása. Takýchto ľudí vo viere potrebuje
aj naše farské spoločenstvo. Mnohí tento dotyk s Bohom pretavili do
konkrétnej služby. Ďakujem všetkým, ktorí pomáhali pri riadení života
v našej farnosti. Ich pomoc v rámci liturgie, ale aj mimo nej, je
nepredstaviteľná. Stávajú sa oporami farnosti.
Ďakujem dôstojným p. kaplánom, ctihodným
sestrám, ale aj všetkým, ktorí konali rozmanité služby. Mnohí dávajú najavo, že
majú zmysel pre budovanie duchovného dobra v jednote spoločenstva.
Farnosť žije z materiálnych
dobrodení, ale najmä z Pánovej milosti. Jedno i druhé je potrebné.
Božiu milosť treba neustále vyprosovať a mnohé diela podporovať aj
materiálne. Materiálny stav farnosti bude vyčíslený v januári 2020 po
uzávierke roku 2019 a bude vystavený na nástenkách v kostole.
Na záver ešte bilancia sviatostného
života:
V roku 2019 sme pokrstili 56 detí,
z toho 32 chlapcov a 24 dievčat. Prvého sv. prijímania sa zúčastnilo
44 detí. Sviatosť manželstva si vyslúžilo 12 párov. V tom istom roku sme
pochovali 48 farníkov, z toho 19 mužov a 29 žien.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára