Skupina turistov navštívila cudziu,exotickú oblasť. Navštevovali pamiatky,obdivovali domácu kultúru ,ochutnávali rôzne špeciality na jedálnom menu. Keďže mali so sebou sprievodcu,spýtali sa ho:rozumiete domorodej reči, zdá sa nám taká,že sa ani nedá naučiť? Kto nevedel aspoň trochu anglicky,nedorozumel sa s nimi. Udalosť evanjelia prináša správu o svadobnej hostine/Mt 22,1-14/. Kráľ vystrojil svadbu svojmu synovi a pozval na ňu určitých ľudí. Tí,prekvapivo pozvanie odmietli,ba niektorí sa zachovali k poslom arogantne až militantne. Človek má pocit,akoby nehovorili rovnakou rečou. Pozvanie zo strany kráľa niektorých nepotešilo,ba ani sa necítili poctení,že môžu hodovať v takom významnom spoločenstve. Nenaučili sa kráľovskú reč,ktorá pozýva,vynakladá prostriedky,ponúka svoj majestát a svoje prístrešie špeciálne pozvaným hosťom. Boh je taký,že najradšej počúva a reaguje na prejavy lásky. Láska je rečou Boha. Treba sa ju naučiť. O tejto skutočnosti nás presviedča sv. opát Bernard. Píše:"Láska je zo všetkých hnutí,mohutností a citov duše to jediné,čím môže stvorenie,aj keď nie v rovnakej miere,odpovedať Stvoriteľovi alebo aspoň splácať podobným. Lebo,keď Boh miluje,nechce nič iné,iba byť milovaný"/LH IV,s.1360. Boh je v nímavý na reč lásky. Láska pozdvihnutá do praxe života,nemusí mať výlučne citový základ. Boh rozumie takej reči lásky,ktorá napr.oplakáva hriech,pomáha inému rozmanitým spôsobom na cestu pokánia,obetuje sa,prihovára sa ubitým v tomto svete modlí sa za smerovanie sveta:toho mikrosveta,v našom okolí i toho,v najširšom kontexte,aký si dokážeme predstaviť. Máme celý pozemský život na to,aby sme sa učili reči lásky,ktorej Boh najlepšie rozumie,lebo on je jej autorom a zároveň živiteľom a obnovovateľom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára