V komunikácii medzi ľuďmi sa občas objaví zvolanie:on je môj chlebodarca! Nemusíme si hneď myslieť,že ide o niekoho,kto pečie chlieb. Môžeme mať na mysli človeka,ktorý niekoho zamestnal alebo mu požičal nejaké prostriedky,aby sa uchytil,prípadne,niekto niekoho naučil nejakú dôležitú činnosť, remeslo...V Matúšovom evanjeliu vystupuje Pán Ježiš pri zázračnom rozmnožení chleba ako skutočný chlebodarca/Mt 14,13-21/. Najprv tým,že nasýtil niekoľko tisícový zástup skutočným chlebom a potom tým,že in pomohol nájsť zmysel života. Evanjelista použil výraz:"...zľutoval sa nad nimi...". Ježišova pomoc bola komplexná. Obsahovala stránku telesnú i duševnú. Čo ich Ježiš v tomto prípade naučil? 1,Naučil ľudí,že má zmysel hľadať Boha aj v pustatine. Ježiš sa síce chcel uchýliť do ticha samoty,no zástupy ho doslova vystopovali. Existuje dvojaká pustatina. Tá,ktorá vznikne okolo nás. Týka sa nedostatočného morálneho zázemia v blízkosti nášho života. Absentujú nám tam najmä dobré vzťahy,prajnosť,podpora a pochopenie. Bez týchto atribútov sa nám život môže javiť ako pustatina. A potom je tu stav nášho vnútra,ktorý charakterizujeme slovami:pusto v duši. Vzniká vtedy,keď o niekoho alebo o niečo prídeme alebo narazíme na tvrdosť srdca iného človeka. Myslím si,že niečo podobné už zažil každý z nás. Ježiš vie,že takouto pustatinou prechádzame, a preto nám necháva odkaz,podľa ktorého, ho nájdeme aj v týchto akoby neschodných podmienkech života. Tam,kde nám chýbajú ľudia s ktorými sme počítali,tam sa zjavuje Boh,o ktorom sme si mysleli,že nás opustil a nechal napospas. 2,Ježiš naučil zástupy,že duchovný hlad môže byť ešte mučivejší,ako telesný. Ako si inak vysvetlíme,záhadu,podľa ktorej,niekoľko tisícový zástup si priniesol na stretnutie s Ježišom iba päť chlebov a dve ryby? Jednoducho povedané:vybehli len tak naľahko. Nedbali,že majú prázdne batohy,lebo ich nivočil najmä hlad duchovný,a Ježiš z Nazareta sa im javil ako ten,kto ich môže nasýtiť. Boli ochotní hladovať,odriekať si,pocítiť nepríjemný nedostatok základných potrieb,len aby počuli Ježišovo slovo. Dnes je túžba po chlebe,t.j.po materiálnom dostatku a nadbytku obrovská. Je aj veľa duchovne vyhladovaných osôb. Aká je naša túžba po Božom slove? Čo sme schopní obetovať kvôli tomu, aby sme ho počúvali s chápavým srdcom a porozumením? Ak niečo pre to obetujeme,Boh sa nám bude bohato revanšovať. 3,Apoštoli sa od Ježiša naučili,že tí,ktorí ho chcú nasledovať,musia pokračovať v jeho intenciách. Ježiš ich totiž prekvapil výzvou:"Vy im /zástupom/ dajte jesť!" To muselo byť pre vyhladovaných,bezmocných a tápajúcich apoštolov veľkým šokom. Pán však nechcel učeníkov zdeptať ani ich ponížiť pred zástupom. Chcel ich poučiť,že tí,ktorí ho chcú nasledovať,musia sa starať o obživu Božieho ľudu. Existuje na to priliehavý výraz-venovať sa im. Na niektorých veciach máme napísané venovanie od vzácnych ľudí. Nasledovníci Ježiša majú mať charizmu venovať sa niekomu ,napísanú vo svojich srdciach. Venovať sa znamená:komunikovať a nielen robiť niekomu pasívnu spoločnosť, byť s ním,aj keď iba v modlitbách, vtedy keď trpí , a nielen apatický sledovať vývoj jeho udalostí,učiť tak,že dávame niečo zo seba a nielen ponúkať odkazy na iné zdroje,aby sme sa zbavili povinnosti,ktorá nás môže časovo alebo inak obmedziť. Netrvalo dlho, a učeníci túto výzvu pochopili. Ona stále trvá a zahŕňa aj naše životy a v ňom povinnosť sýtiť hladujúcich. Máme ideálnu príležitosť nasledovať Krista ako chlebodarcu. Chlieb nemusí iba pokrm,ktorý má kôrku a striedku. Chlieb je to,keď naučíme niekoho,aby objavil striedku svojho života v Ježišovi,ktorý ja náš Spasiteľ a zároveň aby pochopil,že cez kôrku obety sa k tejto méte dostaneme najistejšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára