Niektorí kňazskí spolubratia spravujú tzv.historické objekty napr. kostoly. Všetky reštaurátorské práce sa majú konať pod dohľadom ľudí z pamiatkového úradu. Keď sa s niekým z nich stretnem a opýtam sa,čo našli pri vykopávkach,dostanem obligátnu odpoveď:nič mimoriadne,iba staré kosti. Mnohí považujú kosti za niečo,čo predstavuje-iba. Vďačnejší by boli za nález nejakých predmetov zo vzácnejších materiálov. Naozaj sú staré kosti materiálom,ktorí označujeme slovom-iba? Kedysi možno. Dnes už nie,lebo veda nám umožňuje v kostiach "čítať". Z kostí získavame hodnotný informačný aparát,ktorý nám odhalí a priblíži život človeka,ktorý žil pred stáročiami. Kosti sú teda vzácnym nálezom. 1,Viacerí ľudia sledujú so záujmom americký seriál Kosti. Námet čerpá z práce forenzných technikov a špecialistov,ktorí skúmajú kosti ľudí,ktorí sa stali obeťou zločinu. Je nepopierateľné,že diabol dokáže z ľudí urobiť svoje obete. Cirkev chce nielen skúmať,ale hlavne liečiť ich vnútro,ktoré môže byť v otrasnom stave. Niečo ako "forenzný tím" tvoria Ježiš-zdroj milosti,kňaz,ktorý podáva liek,naordinovaný Cirkvou vo sviatosti pokánia a napokon sám hriešnik,ktorý má zmeniť svoj status na kajúcnika a navrátilca do stavu milosti. Boh dokonale číta v "našich starých kostiach",t.j. v našich starých chodníkoch,ktoré sme absolvovali v slepom presvedčení,že napredujeme,a pritom sme klesali vždy nižšie a nižšie. 2,Väčšinou starší ľudia konštatujú,že niečo "cítia v kostiach". Platí to v prenesenom slova zmysle,ale aj v doslovnom. Sú situácie,kedy akousi zvláštnou intuíciou dokážeme predvídať chod udalostí,ktoré nebudú príjemné. Niektorí ľudia môžu cítiť,že sa "niečo stane". Nemusia vedieť presne čo,ale šípia,že to nebudú dobré veci. Na druhej strane je pravdou,že kosti,tie skutočné,reagujú napr. na zmenu počasia. Sú poznačené starobou,sú oslabené nejakou chorobou,chirurgickým zákrokom...Sú citlivé najmä na výkyvy počasia,ktoré spôsobujú veľké fyzické bolesti. Veriaci človek má mať vnútornú schopnosť predvídať,kde a čo sa môže stať jeho životu. Citlivé svedomie je barometrom nepríjemnej blízkosti zloby,ktorá predstavuje pre dušu človeka vážne nebezpečenstvo. Celý život sa učíme,ako sa vyhnúť zlobe hriechu,lebo "cítime v kostiach",že sa stane niečo zlé,ak budeme flirtovať so zlom,ktoré môže byť odeté v mundúre baránka. 3,Kto z nás by nepoznal liek zo zdravej lekárne prírody pod názvom:kostihoj. Nemá zmysel vysvetľovať etymológiu tohto názvu. Je to prostriedok,ktorý urýchľuje hojenie spôsobených rán. Hojenie rán môže byť dlhotrvajúci proces. A to nielen fyzicky,ale aj duševne a duchovne. Kto z nás si už "nelízal rany" v zmysle jóbovského syndrómu,prípadne kto už nenasledoval márnotratného syna?! Toho,ktorý v procese liečenia svojej duše,znova zatúžil po domove svojho otca,kde sa nachádza zaručený liek úplne završujúci rekonvalescenciu duše. Dôkladné spytovanie svedomia,sebareflexia,modlitba-to sú ideálne prostriedky,ktoré pochádzajú z Božej lekárne. Iba tam sa produkuje duchovný kostihoj na záchranu spásy človeka. Komu sa tito slová mália,nech zalistuje v Ezechielovi/Ez 37,1-14/. Čítame tam:"Syn človeka,ožijú tieto kosti?" A neskoršie Pán pokračuje:"Suché kosti počúvajte Pánovo slovo!...Hľa,ja vložím do vás ducha a ožijete". Ide o prísľub,ktorý spočíva v tom,že Boh zreparuje naše "hriechom poškodené kosti" a znova z nich vyskladá človeka,nového človeka,ktorého ozdobou bude obnovený duch,očistený od nánosu nečistoty. Každý z nás sa má pýtať Ježiša:Syn človeka,Boží Syn,ožijú ešte moje kosti pre večnosť?Mám nádej pre tvoje kráľovstvo? Nezahatal som si hriechom cestu do neba? A dostane rýchlu odpoveď:"Lekára nepotrebujú zdraví,ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých,ale hriešnikov/Mk 2,17/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára