Kto vidí Krista?

 

       Keď som pred rokmi sviatostne zaopatroval v rámci prvopiatkových návštev istú staršiu paniu, ukázala mi list. Prišiel až z Ameriky, kde sa vysťahoval jej syn s rodinou.

         Zo začiatku boli ich návraty sporadické, po rokoch sa to zlepšilo. Raz – pred Vianocami – mi ukázala list, ktorý dostala od svojho syna. Okrem iného tam stálo – „...tí, ktorí Ťa majú radi, nie sú len v Tvojej tesnej blízkosti, ale aj ďaleko, za morom. Ak uprieš zrak až za oceán, ak rozšíriš svoje srdce a zodvihneš myseľ, uvidíš aj ostatných, ktorí síce nie sú blízko Teba, ale rovnako Ťa nosia v srdci.“

         Evanjelium nám pripomína dôležitý dialóg medzi Ježišom a apoštolmi. (Mt 16, 13 – 20) Pán sa pýta: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Hneď dostáva odpoveď: „Za Jána Krstiteľa, za Eliáša alebo za Jeremiáša.“

         Tieto odpovede naznačujú, že Ježišovi súčasníci ešte nedokázali uprieť zrak na toho správneho. Nedokázali rozšíriť srdce a dostatočne pozdvihnúť myseľ tak, aby spoznali toho, ktorý ich všetkých miluje absolútnou láskou a ktorý je prisľúbeným Mesiášom.

         Ježiša Krista ako Mesiáša spozná ten, kto:

1.)  upriami svoj zrak na veci posvätné a hlboké;

Ide o človeka, ktorý sa nevie vynadívať na posvätné dianie na oltári. Ono ho napĺňa a pretvára. Je dosť vecí na tomto svete, na ktoré sa nedokážeme dostatočne vynadívať. To isté môžu povedať aj ľudia, ktorí často navštevujú bohoslužby a posvätné dianie na oltári ich fascinuje. Posvätné dianie, pri ktorom sa premieňa chlieb a víno na Telo a Krv Pána Ježiša, má svojich pravidelných priaznivcov. To, čo ich fascinuje na tomto dianí, je prítomnosť samotného Krista. Obyčajne im to trvá počas celého života a ich najväčší dôvod na smútok spočíva v tom, že sa niekedy z objektívnych dôvodov nemôžu tohto posvätného diania zúčastniť.

         Hlboké veci súvisia najmä s utrpením. Keď vidíme, ako v našom prostredí niektorí ľudia zápasia o dobro, pokoj, spravodlivosť, lásku, zdravie, tak nás to privádza k myšlienke na Ježiša Krista. Pretože on sa s takýmito ľuďmi identifikuje. Ak hľadáme Ježiša, nachádzame ho v spoločenstve ľudí, ktorí zápasia o svoje dôstojné miesto v živote, premáhajú ťažkosti, nesú kríže, a takto nasledujú svojho Majstra, Ježiša Krista.

2.)  rozširuje svoje srdce;

Deje sa to na základe modlitby a obety. Najlepším príkladom pre nás je náš božský Učiteľ, Ježiš Kristus. On sám často odchádzal na osamelé miesto, kde sa utiahol do samoty a modlil. Človek, ktorý sa modlí, sa nachádza na najbezpečnejšom mieste svojho života.

         Dnešný svet je  farebne rozlíšený, a to na základe rizikových oblastí spojených s koronavírusom. Dozvedáme sa, že vo svete sú zóny rizikové, nebezpečné, ale nájdu sa aj bezpečné. Ten, kto komunikuje s Bohom, sa práve v takejto bezpečnej zóne nachádza. Je to bez ohľadu na to, čím v živote prechádza. V tejto atmosfére bezpečnej komunikácie s Ježišom sa rozširuje srdce človeka.

         S modlitbou je spojená obeta. Sv. písmo uvádza, že Pán Ježiš sa pred svojou mučeníckou smrťou odobral s niektorými učeníkmi do Getsemanskej záhrady. Tam sa potil krvou, a to od hrôzy, ktorá sa ho zmocňovala pred tým, čo sa malo stať na Kalvárii. (Lk 22, 44)

         Človek sa chce obetovať, keď si spomenie na to, čo sa má stať s tými, ktorí odmietajú Boha. Vedie ho to k veľkým prejavom obety za konkrétnych ľudí, ktorí odmietajú spoločenstvo s Pánom. Koľkých takých poznáme zo svojho prostredia? Čo robíme pre to, aby sme im pomohli vymaniť sa z duchovnej biedy? Obetavý duch je fenomén, ktorý môže byť v dnešných časoch veľmi užitočný a vyžaduje si človeka s rozšíreným srdcom.

3.)  kto pozdvihne myseľ;

Prakticky to znamená, že musí prejsť v živote od úmyslu ku skutkom. Pozdvihnutá myseľ predpokladá aktivitu od skrytého úmyslu po vonkajší úkon. Veľké množstvo veľkých vecí končí v štádiu úmyslu. Viac sa o nich nikto nedozvie. Treba sa k nim dostať, oživiť ich a konať. Treba naplniť to, čo vyjadruje liturgia slovami: „...a Slovo sa Telom stalo.“ Takáto činnosť predpokladá pozdvihnutie mysle človeka od plytkých, márnivých a zbytočných činností k takým, ktoré presahujú do prostredia večnosti.

         Je čas zamerať sa na také skutky, ktoré prinesú svoje ovocie vo večnosti, a nie iba také, ktoré oslavujú seba samých na tomto svete. Pokúsme sa prejsť od úmyslu ku skutku najmä v oblasti pokánia a nasledovania Ježiša Krista! Budeme mať dostatok možností a aj Božej pomoci, aby sme toto dielo zrealizovali.