sobota 8. augusta 2020

Samota nie je cieľ,je prostriedok.

Vo včerajších televíznych novinách odvysielali zaujímavú správu . Kdesi v Belgicku sa nachádzajú uprostred prírody zvláštne vaky,či stany v tvare veľkej dažďovej kvapky. Sú zavesené na stromoch. Vytvorili ich istý holandský dizajnér,ktorý chcel ich vytvorením a inštaláciou pomôcť protejúcim ľuďom,ktorí vyliezli na stromy,aby protestovali proti bezbrehému vytínaniu stromov v tej oblasti. Keď ich aktivita skončila,visiace stany osireli,ale len do vtedy,kým sa do nich nazačali sťahovať ľudia,ktorí vyhľadávali samotu. Je daná podmienka,že tam môžu stráviť iba jednu noc. Ide o vyhľadávané miesto,lebo je to v lone prírody,nie sú tam nijaké rušivé momenty. Človek túžiaci po tichu a samote si príde na svoje. Dnes,viac ako inokedy,človek vyhľadáva pokoj,ticho a dočasnú samotu a dokáže byť pri tom veľmi kreatívny.  Potvrdenie tejto myšlienky nájdeme vo Sv.Písme. Dnes,napríklad,v osobe proroka Eliáša. Božie Slovo ho nachádza pri pobyte v jaskyni./1 Kr 19,9-13/. Prečo je dôležité absolvovať pobyt v tichu a samote? 1,Preto,lebo práve tam každý nachádza svoju pravú tvár. Pred niekoľkými dňami pri cyklistických pretekoch spadol pretekár. Iný mu skrížil cestu tak,že spadol. Niekoľko dní bol v kóme. Našťastie sa prebral,ale jeho rekonvalescencia bude dlhodobá. Predstaviteľ tímu povedal:"Teraz bude dôležité,aby sme mu vrátili jeho tvár.  Na tvári má,totiž, zlomené všetky kosti". Chvíľu bude trvať,kým mu lekári vrátia jeho tvár. V tichu a samote hľadáme svoju pravú tvár. Robíme tak preto,lebo sme si svoj život dolámali vlastnými hriechmi. Cítime sa ako dolámaní každodenným životom. V atmosfére ticha a samoty sa môžeme znova uchádzať o tvár Božieho dieťaťa. A to aj napriek tomu,že je poznačená hriechom. Rehabilitácia života v tichu a samote je nenahraditeľná. Znova zatúžme po tvári Božieho dieťaťa,ktoré je Bohom milované a také bude navždy. 2,Do ticha a samoty sa neodchádza, v zmysle definitívneho riešenia. Samota je medzičlánok na ceste späť do života. Presvedčil sa o tom Eliáš. Keď nocoval v jaskyni,počul Boží hlas,ako sa mu prihovára:"Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána". Pán je vonku,jeho verní ho musia nasledovať. Nemôžu zostať schovaní a izolovaní. Boh potrebuje viditeľný sprievod. Žiada si svedkov,následovníkov a pracovníkov na projekte jeho žatvy. Samota a ticho majú byť dočasnou záležitosťou. Tam sa získava duchovná energia do životných zápasov. Ak po nej zatúžime,nie je to prejav slabosti. Spomeňme si vtedy na Pána Ježiša,ktorý strávil tri dni v jaskyni svojho hrobu. Dnes ich nazývame veľkolepo-Veľkonočné Trojdnie,lebo obsahuje podstatné prvky Ježišovho vykupiteľského diela. Aj naše chvíle samoty sa môžu stať podstatnými prvkami na ceste spásy. Môže ísť o najdôležitejšie obdobie nášho duchovného rastu. 3,P.Peter Dufka SJ,spomenul vo svojom príhovore vo Vatikánskom rozhlase/7.augusta 2020/ zaujímavú myšlienku. Človek potrebuje zažiť atmosféru jaskyne,hoci ona mu poskytuje iba obmedzený výhľad. Spomenul starých samotárov a pustovníkov-eremitov,ktorý svoj život prežili v obmedzujúcom priestore jaskyne. Takto podstatne obmedzili svoje zmysly a vnemy. A práve preto mohli zmobilizovať svoju dušu a silu vnútra a tak sa mohli stali ľuďmi s vynikajúcou duchovnou kondíciou. Dnes je trend všetko vidieť,popásť si zmysly a to aj na ľudskej biede. Zmysly potrebujú odpočinok,lebo sú unavené neustálym vyhľadávaním rôznych objektov. Občas potrebujú,aby sme im nastavili inú optiku. Potrebujú zažiť určitú askézu,aby sa v nás prebudila umlčaná duša a zmobilizovala sa pritom sila ducha. Tá upadá,ak majú zmysly prílišný priestor na realizáciu. Ticho a samota majú byť duchovnou lekárňou pre umlčanú a poníženú dušu. Doprajme je priestor na to,aby nás znova viedla za Kristom. Nech sa tak stane aj teraz,vo chvíli letného oddychu a naberania nových síl. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára