V každom meste sa neustále niečo prerába a opravuje. Niekedy sa musia vymeniť celé kilometre starého potrubia. Raz som začul rozhovor dvoch starších pánov,ktorí z diaľky pozorovali prácu robotníkov.Tí museli vojsť s potrubím do väčšej hĺbky. A komentovali to slovami:"Len,aby to nebolo plytké. Lebo by to mohlo zamrznúť". Ísť do hĺbky,to nie je iba záležitosť pokládky potrubia do zeme,ale je to aj dôležitý ukazovateľ duchovného života. Pán Ježiš práve toto prizvukuje v evanjeliu,keď hovorí o múdrom mužovi,ktorý stavia dom,a chce vyhĺbiť základy tak,aby bol dom čo najpevnejší/Lk 6,43-49/. Predstavme si rôzne situácie zo života. Majme pred sebou niekoľkých ľudí,ktorí o niečom diskutujú. My,v tomto zápase zainteresovaní nie sme,ale máme sa pridať na niektorú stranu. Ako postupujeme? Tak,že si vypočujeme zástupcov všetkých strán a tak sa rozhodneme. Nerozhoduje iba sympatia k niekomu konkrétnemu,rozhodnúť majú argumenty. Ak ich má niekto presvedčivejšie,pravdivejšie a hlbšie,postavíme sa na jeho stranu. Iná situácia vzniká vtedy,keď sa niekto rozhodne,že si postaví dom. Určite nechce,aby stál na mokrine. Podložie musí byť pevné. Kto by chcel stavať dom na močarine? Aké budú potom základy? Ešte dôležitejšie je to,na akom základe chceme postaviť svoj život. Keď stretneme človeka,ktorého nepoznáme,chceme si o ňom vytvoriť mienku. Niekedy stačí,aby povedal pár viet alebo urobil nejaké gesto a už vieme,s kým máme do činenia. Celkom presne odhadneme,na akých /ne/základoch je postavená jeho životná filozofia. Zistíme,či má jeho život hlbku,či je možné,aby sme sa naňho spoľahli´. Ak je život konkrétneho človeka postavený na nejakých základoch,zistíme zaujímavú vec. Vtedy prichádzajú k nemu ľudia,ktorí sa chcú v životných hodnotách oprieť o neho. Stáva sa pre nich oporou v ťažkých časoch. Stáva sa neoficiálnou oporou pre rodinu,priateľov,kolegov,susedov atď. Mimovoľne všetci cítia,že jeho život má pevné základy. O koho sa teda môžeme v živote oprieť? O toho,kto vyznáva a hľadá hĺbku. 1,V hĺbke sa nachádza myšlienka. Nie hocijaká,ale taká,ktorá je formačná,výchovná,produktívna v zmysle duchovného rastu. Ide o zámer žiť podľa tejto myšlienky. A taká sa nachádza len v hĺbke srdca,lebo je to myšlienka evanjelia. Všetky ostatné,možno tiež zaujímavé,túto hĺbku nedosahujú. Myšlienka evanjelia by mala potom z pomyselnej hĺbky vystúpiť do popredia. Ak nájdeme v blízkosti svojho života niekoho,kto sa podľa takej usiluje žiť,je to "náš človek" Taký hľadá hĺbku,lebo hľadá Krista. Ježiša v plytčine sveta objavíme ťažko. 2,Hĺboko v človekovi je aj bolesť. Nemusí byť taká,čo krivý tvár. Môže ísť o bolesť,ktorá je tupo zraňujúca,nenásytná,hlodajúca a už vôbec nemusí mať fyzický pôvod. Ten,kto ju chce prijať a zaujať voči nej správny postoj,musí sa spojiť s trpiacim Spasiteľom na kríži. A to znova v hĺbke duše. V takýchto hlbkach života sa odohrávajú existenčné zápasy. Našťastie,aj takýchto ľudí v živote stretávame a nechávame sa nimi inšpirovať. 3,Najhlbšie má v človekovi zastúpenie láska. Taká,ktorá je východiskom a zároveň cieľom. Nie ako "náhodná,či prípadná a trpená" záležitosť,ale ako zámer,ako metóda,ako pokrm,ako život naplňujúca skutočnosť. Takej je schopný iba "hlboký" človek. Takto vyzerá aj "kopáč" z evanjelia,ktorý si stavia dom na pevnom základe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára