POSTUPNOSŤ KROKOV

 

V poslednom období sa vyskytlo niekoľko situácií, pri ktorých zasahovala polícia na celom svete. Pri takýchto zákrokoch sa skúma ich primeranosť. Napríklad v USA, v Belgicku, ale aj na Slovensku.

Primeraný – čiže majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam.

         Okrem iného sa skúma, či bola zabezpečená postupnosť krokov pri danom zásahu, či sa zachovali všetky predpísané zákonitosti, ktoré sa na danú situáciu vzťahujú.

         V evanjeliu rezonuje otázka, ako získať blížneho a vrátiť ho na správnu cestu. (Mt 18, 15 – 20)

         Aká má byť postupnosť krokov, keď ho chceme stiahnuť zo zlej cesty a získať na dobrú. Aj tu platí, že treba zachovať postupné kroky, nie unáhlené rozhodnutia. O aké kroky ide?

1.) „Napomeň brata medzi 4 očami.“

Z kontextu vyplýva, že verejnosť má byť z tohto úkonu vylúčená. Poznáme napr. súdne procesy, ktoré sa dejú za zatvorenými dverami. Verejnosť je z toho vylúčená. Prvý krok napomenutia blížneho má teda charakter dôvernosti, nie publicity. Ide o akési rovnomerné rozloženie síl. Ale aj na to potrebuje človek odvahu, aby v dobrom napomenul svojho blížneho. Odporúča sa najprv tento krok vložiť do modlitby a predložiť ho Pánovi.

         Skupina ľudí na istom pracovisku rozoberala otázku neúspechu pri jednej transakcii. Išlo o pracovisko, ktoré bolo veľmi solventné. Zrazu však prišiel neúspech. Prišli o množstvo peňazí. Niet sa čo čudovať, že sa tým zaoberali.

         Jeden z diskutujúcich povedal: „Robili sme to nesprávne. Mali sme to robiť takto.“ Ponúkol riešenie, ktoré bolo v nesúlade so zákonom. Iný povedal: „Robili sme to zle, lebo aj to prvé riešenie bolo v rozpore s morálkou.“

Treba mať odvahu na to, aby sme tomu druhému povedali: „Robíš to nesprávne, robíš to zle.“ Poukázali pri tom na jeho spôsob života, ktorý je plný nespravodlivosti. Robme to takto – radšej sami pred sebou prehodnocujme svoj život a často sa pýtajme: „Nerobím niečo zlé, nekonám niečo, čo je v rozpore s Božou vôľou?“

2.) „Priber si ešte 1 alebo 2 svedkov.“

Z kontextu tejto myšlienky vyplýva, že ide o presilovku. Použijúc športovú terminológiu by sme povedali, že je to prečíslenie. Niekto by to charakterizoval ako psychologický moment – viac ľudí na jedného. Lenže tu nejde o matematické hľadisko. Oveľa viac ide o to, aby sa zvýraznila myšlienka, že viac ľudí preberá myšlienku zodpovednosti za jednu vec. V tomto bode argumentáciu naberá na vážnosti a hĺbke.

         Vždy, keď vznikne v spoločnosti nejaká vážna situácia, sú prizvaní odborníci. Vzniká krízový štáb, ako napr. teraz, pri riešení situácie s COVID 19 a ten rozhoduje o ďalších krokoch v spoločnosti. Všetci prijímajú ťarchu zodpovednosti. Všetci akoby sa dotýkali konkrétnych riešení a brali za to zodpovednosť.

         V najnovšom číslo Katolíckych novín (36/2020) je na titulnej strane fotografia zobrazujúca 6-tich mužov, ktorí stoja dookola stola a každý sa rukou dotýka dvoch kníh, ktoré sú vystavené. Ide o knižné tituly – Faust a Božská komédia. Tento kolektív dizajnérov a odborníkov získal prestížne medzinárodné ocenenie „red dot award“ – „dizajnového oscara“. Fotografia vyjadruje viac ako symbolickú myšlienku. Tí, ktorí sa dotýkajú svojho diela, sú významní nielen tým, že prevzali cenu, ale aj tým, že prijali zodpovednosť za to, aby sa dielo vydarilo.

         Tí, ktorí sú v zostave ľudí napomínajúcich hriešnika, akoby sa dotýkali jeho života. Nie pre to, že by ho chceli trestať, ale pre to, že prevzali zodpovednosť za nápravu jeho života a za jeho pokánie. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko fotografií by vzniklo, keby sa na snímku dostali všetci tí, ktorí sa pozitívne dotkli nášho pozitívneho smerovania k dobrému. Až večnosť odpovie na tieto otázky.

 

3.) „Keby ich nepočúvol, povedz to Cirkvi.“

Toto sa javí ako konečné štádium. Cítime, že je to v rukách inštitúcie, že tu už ide o oficiálny postup. Už sa to nedá vrátiť. Nie je to možné ovplyvniť.

         Istý človek navštívil zákaznícke centrum firmy s úmyslom nahlásiť zmenu. Dostal prekvapivú odpoveď: „Už sa to nedá, už je to v systéme.“ Akoby chceli povedať, že  to, čo je v systéme, sa zmeniť nedá.

         Cirkev vždy robí postupné kroky – najprv napomína, rôznymi spôsobmi karhá a až potom vymeriava trest, až potom to ide „do systému“. Lenže aj systém môže byť „ovplyvňovaný“ – a to modlitbou a pôstom. Ako dôkaz použime slová evanjelia: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“

         Zmyslom tejto činnosti nie je trest ako taký, ale na prvom mieste náprava človeka. Ide o jeho návrat na dobrú cestu. A aj keď už je akoby „v systéme“ trestu Cirkvi, vždy je tu nepredvídateľná sila modlitby, ktorá môže veľa zmeniť – v prvom rade človeka, ktorý sa na základe pokánia môže vrátiť na správnu cestu.

         Božia láska a Božie milosrdenstvo sú nevyspytateľné. Tieto prostriedky použime, ak máme v dosahu života niekoho, koho potrebujeme dostať na správnu cestu. Urobme aspoň pokus, ktorý má byť sprevádzaný duchovnou aktivitou. Výsledok a účinok nechajme na Pána.