Predstavme si nasledujúcu situáciu:niekde na ulici,v meste vidíme,ako sa rozprávajú dvaja alebo viacerí ľudia. Poznáme ich. A preto nebude problém,ak by sme mali určiť tému ich rozhovoru. Priblížime sa k nim a povieme:"Však sa rozprávate o tom a tom?".Obyčajne sa nemýlime. Sú ľudia,ktorí majú spoločné témy:šport,politika,autá a pod. Ak sa rozprávajú dvaja a jeden z nich je veriteľ a druhý dlžník,môžu sa prioritne,aj keď nie výlučne,rozprávať o peniazoch,o existujúcom dlhu,o splátkovom kalendári atď. Pri tejto mienke si pomôžme krátkym dialógom z dnešného evanjelia:"Vráť,čo mi dlhuješ!". A odpoveď znie takto:"Pozhovej mi a dlžobu ti splatím"/Mt 18,21-35/. Ide o typický priebeh rozhovoru medzi tým,ktorý chce naspäť svoje peniaze a tým,ktorý ich musí vrátiť. Okrem toho sú tam aj iné momenty na zamyslenie. Ktoré sú to? 1,Človek je tvor,ktorý zlyháva. Prejavuje sa to tak,že nedodrží slovo,termín,sľub,dohodu alebo nejaké /ne/písané zásady. Existuje technický termín:zlyhal ľudský faktor,ktorým sa veľa vecí aj nehôd vysvetľuje. Takýto pohľad majme na blížneho:neexistuje nikto,kto sa v živote zachová stopercentne,aj keď ide o nášho blízkeho človeka alebo o človeka,ktorého si vážime. Na druhej strane platí,že nemáme nikoho odsúdiť definitívne,lebo Pán Ježiš hovorí,že neprišiel volať spravodlivých,ale hriešnikov. Prišiel práve kvôli nám všetkým,lebo pravidelne zlyhávame a nesieme na sebe biľag dlžoby,ak sa nesprávame ako Božie deti,Kristom vykúpené. 2,Človek má ambíciu,aby si svoje záležitosti vymáhal. Je citlivý na to,čo je jeho. Všetci máme schopnosť"vymáhať" si od Boha odpustenie za svoje hriechy. A u ľudí ďalšej šance na to,aby sme presvedčili všetkých o tom,že je na nás spoľahnutie. Určite viacerí poznáte slogan:Dajme veciam druhú šancu". Má hlavne ekologický význam. Ak je pravda,že už použité veci,môžu byť použité znova,akoby plnohodnotné,tak potom si aj človek zaslúži nové príležitosti. Ekológia duše si to vyžaduje. Pán Ježiš poúča Petra,že ľudia si zaslúžia nie druhú šancu,ale až sedemdesiatsedem násobnú t.j.vždy. On chce,aby sme "posúvali hranice" svojho srdca a tak vytvárali priestor pre neustále odpúšťanie,tak,ako to urobil on sám na Kalvárii. Ten,kto uňho vymáhal odpustenie,dostal ho. 3,Ani status veriteľa ani status dlžníka nie je optimálny a príjemný. Veriteľ trpne,či ešte uvidí svoje peniaze a dlžník vie,že je závislý na iných ľuďoch a túži byť nezaťažený akýmikoľvek podlžnosťami. Ideálne by bolo,keby na svete nemuseli byť veritelia,ale ani dlžníci! Vieme však,že takýto stav v pozemskom živote nenastane. Takýto ideálny stav tu na zemi,nikdy nebude,lebo ľudstvo je ranené hriechom. Ale,ideálne môže byť niečo iné. Vieme,že celý život prežijeme v dlhoch voči Bohu. Napriek tomu môžeme Bohu neustále hovoriť:Pozhovej mi! Tak,ako dlžník z evanjelia. Ten si dokonca kľakol a tak prosil o odklad termínu vrátenia dlžoby. Tento úkon nás šľachtí,toto je naša optimálna pozícia v tomto svete,kým neprídeme do večnosti. Boh na našu výzvu reaguje a dvíha nás slovami:"Choď,a viac nehreš!"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára