Konanie človeka ovplyvňujú mnohé skutočnosti. Človek je tvor,ktorý sa vyznačuje nepredvídateľným správaním. Inak sa správa,keď má v duši pokoj a určitú rovnováhu,no jeho správanie je odlišné,ak koná v afekte alebo v strachu. Nesmieme zabudnúť,že každý z nás sa nejako prejavuje,keď trpí. Konanie pod vplyvom akejkoľvek bolesti má tiež svoju podobu. Panna Mária bola vystavená rozmanitej bolesti. Sv. Lukáš píše,že starec Simeon predpovedal Máriin stret s bolesťou:"..tvoju vlastnú dušu prenikne meč..."/Lk 2,33-35/. Mária,už vedomá si tejto skutočnosti, hľadá svojho dvanásťročného syna v Jeruzaleme. Keď ho nájde, konštatuje a jemne vyčíta Ježišovi,že ona spolu s Jozefom "ho s bolesťou hľadali"/Lk 2,48/. S akou formou bolesti sa môžeme stretnúť a aká býva naša reakcia? 1,Bolestivo naraziť.Ide o skutočnosť fyzickú,ale i vnútornú. Naraziť bolestivo môžeme vtedy,ak sme "rozbehnutí" pre konanie dobrého diela,no pritom narazíme nepochopiteľne na odpor alebo chladný nezáujem. Toto skutočne bolí. Tento stret nemusí byť krvavý,ale bolestivý áno. Predstavme si túto myšlienku z telesného pohľadu. Pri istom pohybe narazíme rukou alebo nohou na nejakú prekážku. Pocítime pritom neznesiteľnú bolesť. Možno nejde o fraktúru,ale situácia si vyžiada ,aby končatina bola pár dní v pokoji. Pri akomkoľvek strete so zlom alebo neprajnosťou,zostaňme v pokoji. Boh možno v tejto chvíli očakáva od nás práve svedectvo pokoja. Neočakáva,že zlo prevalcujeme pri druhom pokuse,ale stačí mu,že ten bolestivý stret ustojíme,vyliečime vzniknutú ranu a znova ponúkneme Bohu svoje odhodlanie. 2,Bolestivo stúpiť. Každému sa už stalo,že pri chôdzi neodhadol hlbku pôdy pod svojimi nohami. Napríklad v tme. Stáva sa,že očakávame plytkú pôdu,no dopad je omnoho hlbší. A zasa v inom prípade čakáme pod nohami hlbší dopad,no skutočnosť je plytšia.A rovnako každému sa stalo,že neodhadol hlbku charakteru nejakého človeka. Buď ho podcenil alebo precenil. Vtedy zostane milo prekvapený alebo bolestivo precitne. Čaká plytčinu v duši a stretne nepreskúmanú hlbku. Inokedy je presvedčený,že má do činenia s hlbokým človekom,ale narazí na plytkosť,ktorá je nielen prekvapujúca,ale aj zraňujúca. Neostáva nám iba prosiť Boha,aby nám pomohol nájsť správnu mieru prístupu k blížnemu. Sami od seba to nedokážeme. 3,Bolestivo vykríknuť. Tento prejav vychádza buď z nemilého prekvapenia alebo z bezmocnosti. Ten výkrik môže byť fyzický,prípadne zaznie novonok nepočuteľne,ale vo vnútri môže znamenať zemetrasenie. Bolesť býva sprevádzaná výkrikom. Stalo sa to aj v prípade Ježišovej agónie na kríži. Bolestivý výkrik je lepší ako zlovestné ticho. Lebo ticho môže znamenať rezignáciu a koniec. Výkrik môže byť mobilizujúci. Mobilizuje toho,kto vykríkol,ale aj toho,kto výkrik počul. Koľko dobrých vecí sa objavilo na scéne života,ako efekt mobilizujúceho výkriku jednotlivca,prípadne viacerých ľudí?! Ani Boh nie je nevšímavý na bolestivý výkrik človeka. Aj modlitba je určitým výkrikom,lebo je reakciou na nespravodlivosť a nedokonalosť,ktorú v sebe,či okolo seba vydíme a následne ju odovzdáme Bohu. Ak konáme dobro v bolestiach fyzických alebo vnútorných,naše počínanie dostáva vyššie hodnotenie. Koľkí prídu na sv.omšu napriek bolestiam? Je ich dosť a sú obdivuhodní. Slávenie eucharistie mnohé bolesti utíši. Ani to dnešné nebude výnimkou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára