Spoločenstvo s Bohom.

Pred desaťročiami,práve cez Vianoce sa ponáhľala rodina na polnočnú sv.omšu. Mali naponáhlo,keď sa zrazu stretli so susedmi s vedľajšej bytovky. Boli časy totality. Prezradiť sa nechceli. Na otázku,kam utekáte,odpovedali:ideme na stretnutie s niekým. A už ich nebolo. Dnes sme zvyknutí na to,že ideme stále na stretnutie s niekým. Napr. s niekým s rodiny,s partnermi v rámci práce alebo s niekým,s kým máme spoločné záľuby. Ak sa nás aj dnes ktokoľvek spýta:kam ideš,kam utekáš? Môžeme odpovedať:idem do kostola alebo na stretnutie s Niekým. A keď dotyčný bude naďalej dobiedzať: s kým?,odpovieme:my máme spoločenstvo s Bohom. Takto napodobníme sv Jána apoštola.ktorý vo svojom liste píše:"Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom"/ 1 Jn 1,4/. Naše spoločenstvo s Pánom nie je obmedzené a limitované dobou trvania sv.omše. Skrze sviatosť krstu sme nastálo napojení na Krista,ktorý položil za nás svoj život. Či si večer líhame po prežitom dni alebo ráno vstávame,vždy líhame a vstávame v zmysle spoločenstva s Pánom. My v rámci tohto spoločenstva môžeme stratiť na duchovných dobrách,keď náš život nezodpovedá tomu,čo chce Boh. No tak,ako môžeme dobrodenia stratiť,tak ich môžeme aj znova získať a to cestou pokánia. Spoločenstvo s Bohom je vitálnym,živým pulzujúcim spoločenstvom. Keď sa v živote ocitneme v tzv.ošemetných situáciách,nezabudnime,že prvé,čo si máme uvedomiť,je práve toto:veď,my máme spoločenstvo s Bohom. Je to primerané každej situácii:v strachu,beznádeji,pokušení,skúške v kríži i v radosti. Pomyslenie na naše spojenie s Pánom robí divy. Pomôže nám upokojiť sa a správne sa rozhodnúť.