Myšlienka dňa 12

Na trhovisku jedného zo slovenských miest sa objavili obchodníci s textilom a odevami. Svoj tovar núkali veľmi presvedčivo. Hovorili:"Len sa dobre pozrite na tieto šaty. Nenájdete na nich jedinú chybu. Sú dokonalé". Túto rétoriku poznáme dôverne. Do slovníka predajcu neodškriepiteľne patrí. Všetci sme citliví na tovar,ktorý nemá chybu. Cirkev nám kladie pred náš duchovný zrak inú krásu-duchovnú! Učí,že Panny Márie sa nedotkla nijaká škvrna hriechu. Je bez hriechu,je bez viny,nemá chybu. Ako jediná z ľuského pokolenia. Život človeka sa bez rôznych škvŕn nezaobíde. Dotýkajú sa nás v rozmanitej podobe a intenzite. Ako sa prejavujú? 1,škvŕny na podujatí. Predstavme si organizáciu nejakého podujatia. Snažíme sa na všetko pamätať. Nič nenechávame na náhodu. Naśie úsilie je takmer stopercentné. Napriek tomu niekto nájde niečo,čo celé podujatie poškvrní. Občas počujeme takúto charakteristiku:"Jedinou škvrnou na podujatí bolo to a to..." Najväčšou škvrnou na rôznych akciách sveta je to,že nepočítajú s Bohom. Snažia sa zamedziť jeho vplyv na život človeka. Stretávame sa s tým vo vrcholnej politike,ale aj v súkromí ľudského života. Tieto škvŕny sa dokážu odstrániť jednoducho:prijatím Boha,ako hlavného princípu života. Koľko pozitívnych zmien prinesie takéto preskupenie síl,to sa nedá ani vyčislíť! 2,škvŕny na fotografii. Azda všetci máme vo svojich rodinných archívoch staré fotografie. Vyznačujú sa tým,že sú zažltnuté a sú posiate škvŕnami rôznej veľkosti. Nedá sa povedať,že by takáto fotografia stratila na cene. Práve naopak. Nadobúda charakter akejsi úcty,dôveryhodnosti, pravdivosti,neskutočnej hodnoty. Existujú škvŕny na živote človeka,ktoré svedčia o jeho hodnote,lebo sú svedectvom zápasu. Život,ktorý je poznačený zápasmi o hodnotné veci,si zaslúži uznanie,úctu. Takýto život nadobúda na cene pred Bohom. Predstavuje akéhosi vojnového veterána, ktorého telo je poznačené ranami,utŕženými v mnohých bojoch. Keby tak naša duša prehovorila o našich bojoch! Bolo ich veľa. Všetky neboli úspešné,no Boh nás pozdvihol,aby sme vstali a začali opäť. Je dobré pre našu spásu,aby sme sa ich naučili vložiť do tých Ježišových. Jeho milosť ich zahojí a urobí nás silnejšími. 3,škvŕny na odeve. Keď o nich nevieme,nič sa nedeje. Správame sa normálne,spontánne,nestrojene. Po tom,čo nás na tieto škvŕny niekto upozorní alebo ich zbadáme vlastným pričinením,sa naše správanie mení. Hľadáme vhodnú príležitosť,aby sme mohli poškvŕnený odev vyzliecť a hodiť do práčky alebo odovzdať v čistiarni. Máme pociť,že škvŕna,ktorá sa vytvorila na šatách,prešla až na telo,prípadne zneuctila našu dušu. Takto opisne,by sme mohli vyjadriť vnímanie hriechu u človeka,ktorý si uvedomuje,že niečo zlé spáchal. Tento stav sa nedá len tak ľahko prejsť mlčaním. Nepomôže ani mylný názor,že časom tento stav zo seba "strasieme",ako prach alebo nejaký piesok. Jediný prostriedok spočíva v ochote "hodiť svoj stav do čistiarne". Do čistiarne milosti,ktorá nás vo sviatosti pokánia dokonale očistí. A ž potom sa vytratí vnútorný nepokoj a pnutie,ktoré bráni rozletu a pokojnému životu. Až na základe životných skúseností pochopíme,že najväčší zmysel v živote má toto očisťovanie,ktoré má mať permanentný charakter a nesmie človeka nikdy unaviť,ba práve v tom nájsť zmysel života. Kým žijeme pozemský život,nikdy nebudeme môcť povedať,že je bez chyby. Skôr sa naučme prosiť Tú,ktorá jediná je bez hriechu,aby nám vyprosovala milosť očisťovania a obnovovania zmýšľania. Tá,ktorá nemá chyby,nám môže účinne pomôcť,aby sme svoje chyby vložili do kúpeľa Božieho milosrdenstva.