Myšlienka dňa 10

Stredná a staršia generácia pozná text piesne speváka Richarda Mullera:Po schodoch. V texte sa dozvedáme,že spevák "po schodoch,po zvukoch poznáva poschodia,čo sme to za ľudia". Nejde o nejaké umenie. Človeka,ktorého poznáme v živote,poznávame aj po hlase,hoci ho nemusíme vidieť. Jeho hlas máme "v uchu". Máme ho napočúvaný. Majiteľa hlasu môžeme spoznať aj z dosť veľkej vzdialenosti. Lukášovo evanjelium nám pripomína,že na púšti pri rieke Jordán pôsobil Ján Krstiteľ/Lk 3,1-6/. Dozvedáme sa,že práve tam zaznel nad ním Boží hlas. Aký je Boží hlas? Aké má charakteristiky? Čím sa vyznačuje? Máme ho napočúvaní? Rozoznáme ho od iných? 1,je neodolateľný. O tom sa mohli presvedčiť veľmi dôležití svedkovia-prví apoštoli. Tí,sa najprv v živote venovali rybolovu. No,keď počuli Pánov hlas,hneď všetko zanechali a odišli za Ježišom/Mt 4,18-22/. Svet už prestal byť pre nich natoľko zaujímavý,ako ho vnímali doteraz. Ježišov hlas bol jednoducho silnejší,naliehavejší a neodolateľný. Adventné obdobie nám ponúka možnosť,aby sme sa cvičili v odolávaní ponukám sveta. Určite nie všetkým. No,sú ponuky,ktoré nás zamestnávajú natoľko,že Boh prestáva byť pre nás zaujímavý a inšpiratívny. V tomto období Adventu sme vyzbrojení zvláštnou silou natoľko,že môžeme hocičomu hriešnemu odolať. Ak sa tak stane,tak potom zaznie pre nás jedinečný Pánov hlas do takej miery,že sa stane neodolateľným. Určite máme dosť vecí,ktorým nedokážeme odolať a tým blokujeme Pánov príchod do srdca. 2,Pánov hlas znie milo. Presvedčili sa o tom ľudia v synagóge,kde Ježiš rozvinul svoju katechézu. Evanjelista napísal,že "všetci sa divili milým slovám,ktoré vychádzali z jeho úst"/Lk 4,16-30/. Akoby nechceli veriť,že Učiteľ z Nazareta je schopný milých slov. Akoby mali Rabbiho zaškatuľkovaného v pozícii tvrdého,nekompromisného radikála,ktorý nebude strácať drahocenný čas lichôtkami alebo vľúdnymi príhovormi. Ak ho tak videli,tak sa mýlili a museli to priznať. Pri sledovaní diania v spoločnosti žasneme,keď počúvame slovník vrcholných predstaviteľov spoločnosti. Snáď,niektorí,ani nie sú schopní základnej ľudskej vľúdnosti a miloty. Jeden na druhého chystajú pasce,ukladajú o ich život a všemožne sa snažia svojich rivalov znemožniť. V adventnom období,nech zaznie vľúdnosť z našich úst,viac ako inokedy. Ľudia,ktorí prijímajú z Pánovho stola sú kvalifikovaní pre takúto komunikáciu a majú predpoklady na to,aby vo svojom prostredí uplatňovali kultúru evanjelia,ktorú tak veľmi oceňovali Ježišovi rodáci v synagóge. 3,Pánova reč má svoju krehkosť. Spomeňme si na slová žalmistu:"Pane daj,aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia"/Ž,95/. Zdá sa,že zatvrdlivosť ľudského srdca môže byť vážnou prekážkou pe účinnosť Božieho hlasu. Akoby sám Pán poznamenal:"Tak,na to nemám". Tvrdosť srdca robí Boží hlas nepovšimnutým. Boh nie je násilný rozbíjač ľudských srdc. To,čo sa nám môže javiť ako slabosť a nemohúcnosť Božieho slova,v podstate znamená,že Boh len čaká trpezlivo na svoju príležitosť. Ktovie,či mu nedávam závdavok na toto čakanie aj ja?! On len čaká a klope. Ktovie,či nie je niečo,čo bráni Božiemu hlasu vstúpiť so môjho srdca. Tým vlastne svedčím o akejsi nemohúcnosti Pánovho slova,hoci,keby som chcel,Boh môže vo mne rozvinúť celú plejádu darov v prospech blížnych. Dajme mu teraz,v Advente príležitosť,aby vstúpil a zbavil zatvrdlivosti naše srdce,ktoré stále odoláva a bráni sa Božiemu dosahu. Ján Krstiteľ neomylne spoznal pri Jordáne Boží hlas. Počul ho vtedy,keď nielen iných pobádal k pokániu,ale sám sa odhodlal žiť odriekavo. Pri tejto činnosti si človek očistí dušu a získa nadanie počuť hlas zhora. Možno práve teraz prebieha v našom vnútri tá pravá chvíľa rozhodnutia.