Charakteristika človeka.

Vo všeobecnosti existujú tri základné identifikačné prvky človeka:meno,tvár a príbeh. Niekomu stačí,aby počul meno a hneď mu naskočí príslušná tvár človeka a jeho životný príbeh resp.časť z neho. Inému stačí,aby uvidel tvár a hneď sa mu vybaví meno a jeho životný príbeh. Nezriedka sa stáva,že niekto počuje udalosť,príbeh a hneď pozná meno a tvár protagonistu. U každého človeka je to iné. Napríklad u sv.Matúša sa môžeme dočítať o rodokmeni Ježiša Krista/ Mt 1,1-17/. Uvádza tam množstvo mien. Za každým je nejaká konkrétna tvár,ktorú my nepoznáme a aj príbeh. Niektoré sú zrejmé zo Svätého Písma. Väčšina ľudí sa snaží o to,aby mali dobré meno,reputáciu pred verejnosťou. Snažia sa o to úprimne,s čistými úmyslami. Je predpoklad,že im záleží,aby si zachovali svoju tvár-charakter. A to najmä v kritických situáciách. A príbeh? Ten je u každého iný a nie vždy priamy. Snažme sa,aby sme pravidelne vystavovali svoju tvár tej Božej. Nech po tejto linke prebieha komunikácia. Niekedy verbálna,niekedy tichá. Všetko sa počíta. Denne sa modlime modlitbu Pána a v nej invokáciu:posväť sa meno tvoje. Nech je naše meno posväcované Božím. Čím viac ho s úctou vzývame,tým viac nadobúda na význame to naše. A napokon,svoj životný príbeh zosúlaďme s Ježišovým pôsobením v ľudskom spoločenstve. Nedá sa  to bez sebareflexie,spytovania svedomia a permenentných nových začiatkov. Povzbuďme sa k takému životu,podľa ktorého,by nás Boh raz identifikoval pred bránou večnosti podľa mena,tváre,ale i skutkov života,ktoré budú v súlade s jeho vôľou.