piatok 14. decembra 2018

Myšlienka dňa 14


Vianočné zamyslenie

         V ktoromsi meste na Slovensku umiestnili na priestranstve
pred kostolom zaujímavú kompozíciu: dvoch anjelov, ktorí boli vyrobení z drôtu potiahnutého látkou. V nadživotnej veľkosti majúci veľké krídla a k ústam priložené trúby – poľnice. S hlavami zaklonenými dozadu naznačujú, že dosah zvukov trúb musí znieť doďaleka. Ich mohutné postavy sú situované tak, aby pozerali na neďaleký kostol. V tesnej blízkosti týchto konštrukcií je umiestnené mestské umelé osvetlenie. Keď si domyslíme k tejto scenérii padajúci sneh a primeraný mráz, tak máme pred sebou takmer dokonalú idylu zimnej poézie vianočných sviatkov. Čím nás tieto postavy anjelov dokážu osloviť?
1.)  Nadživotná veľkosť anjelov hovorí o dôležitosti správy
o Ježišovom narodení. Nie, nejde tu len o hocijakú správu, akú chrlia denne domáce i svetové agentúry. Anjelská správa ich svojou dôležitosťou nekonečne prevyšuje. Ide o znázornenie atmosféry historicky prvého ohlásenia Ježišovho narodenia. Fyzická veľkosť anjelov zdôrazňuje aj iný fakt: ohlasovatelia radostnej zvesti majú stáť vysoko nielen preto, aby ich všetci videli, ale aj preto, aby dali najavo, že kvôli ohlasovaniu dobrej správy sú ochotní stáť vysoko
v  dokonalosti života. Ohlasovatelia i adresáti správy o narodení Mesiáša cítia posvätné volanie ísť v živote vyššie a vyššie.
Koľkokrát v živote sme zvolali a povzdychli si: „Konečne dobrá správa!“ Toto zvolanie zvyčajne nasleduje po sérii nepríjemných a negatívnych udalostí. Je to vtedy, keď už všetci stratili nádej, a tu zrazu zvolanie: „Konečne dobrá správa!“  Po tom, čo sa ľudstvo bezcieľne potácalo v temnote hriechu; po tom, čo ľudstvu blikala iba malá iskierka nádeje, zrazu prišiel zvrat v podobe tej najdokonalejšej správy. „Konečne je tu Spasiteľ!“ Ani si len nedokážeme predstaviť, čo to urobilo s ľudskými dušami, ktoré sedeli „v tôni smrti“. Navštívil ich „Vychádzajúci z výsosti“.
Vianočné koledovanie, najmä na vidieku, sa nám teraz javí v inom svetle. Koledníci kráčajú z domu do domu a všetkým obyvateľom prinášajú posolstvo. Zvesť o narodení Mesiáša nie je obyčajnou správou. Stalo sa z nej posolstvo. Ak zbadáme vo svojom prostredí koledníkov, znovu si povedzme: „Konečne dobrá správa!“
2.) Anjeli ohlasujúci dobrú zvesť majú pripäté veľké krídla.
Predstavme si takúto symboliku: veľké krídla znamenajú vzletnosť myšlienok. Tie Božie, skutočne dvíhajú človeka k Bohu, ale ponúkajú aj iný rozmer – horizontálny. Vzletné posolstvo o narodení Pána pripomína, že ľudské srdce potrebuje odozvu, a tá najbližšia, je v srdci blížneho. V bežnej praxi života človek nepoužíva vzletné výrazy.
Vo vyjadrovaní chce byť vecný, racionálny, rýchly a konkrétny.
Na niečo viac niet času. Všetko sa deje rýchlo, racionálne a účinne.
Vianoce sú časom upokojenia a zasadnutia nielen „okolo bieleho stola“, ale aj okolo myšlienky, ktorá počas dvoch tisícov rokov nestratila nič na svojej dôležitosti. Tá myšlienka pripomína ľuďom dobrej vôle, že Boh sa stal človekom a človek bol prijatý za adoptívne Božie dieťa. Koho by táto zvesť nechala chladným? Kto by nepocítil vzletnosť evanjelia, ktoré sa pre nás stalo súčasťou výbavy na cestu
do večnosti?
3.)  Symbolika poľníc v rukách anjelov, ktoré majú priložené
k ústam, je veľavravná. Posolstvo spásy musí zájsť ďaleko, veľmi ďaleko. Ježiš túto vzdialenosť aj vymedzuje, keď hovorí svojim učeníkom: „Budete mi svedkami až po kraj sveta!“ Zvuk anjelských poľníc musí teda prejsť maximálnu vzdialenosť – musí objať celý svet. Boli potrebné bytosti z neba, aby oznámili, že sa nám narodil Spasiteľ sveta?
Zvesť o narodení Pána nepochádza z ľudských zdrojov. Ide o Božiu ideu, ide o Boží plán spásy. Mnohé agentúry, televízne stanice, reportéri, sa priam pretekajú, aby priniesli čerstvé informácie, a to ako prví. Tým naznačujú, že bdejú, že sú na pulze času, že sú tam, kde sa niečo deje. Posolstvo o Božom narodení však museli prísť oznámiť nebeskí poslovia ako prví. Tým sa chce povedať, že Boh je prvý, že je všade, kde sa niečo deje, lebo bez neho, bez jeho vôle, sa ani nič nedeje. To podstatné sa však odohráva v ľudských dušiach. Vianočné sviatky po adventnej príprave spôsobujú v duši človeka veľké zmeny. Človek nachádza alebo opätovne nachádza Boha.
Keď si dvaja alebo traja ľudia rozumejú, hovoríme tomu, že si „sadli“. Ide o priateľstvo alebo kolegialitu „šitú na mieru“. Radostná zvesť z neba nám prináša dôvod radosti: Boh vstúpil do života človeka a človek našiel Spasiteľa – „vzájomne si sadli“.
4.)  Spomínali sme, že v blízkosti postáv trúbiacich anjelov sa
nachádza mestské umelé osvetlenie. V tomto svetle sa javia snehové vločky ako nositeľky rozprávkovej, ba priam mystickej atmosféry. Kto z nás niekedy nepostál pod takouto lampou osvetlenia a nezahľadel sa do tejto krásy, ktorú vie vykúzliť iba zima?
Narodený Ježiš – Dieťa z Betlehema – je samé o sebe Svetlom. Je to svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. Ak sa snehové vločky javia vo svetle umelého osvetlenia ako poetický vzor vznešenosti, nevinnosti a nového života, o čo viac Svetlo z neba dokáže osvetliť pre nás cestu čistoty a pokánia. V nijakom inom stvorenom svetle túto duchovnú skutočnosť nevidieť. Toto sme schopní vidieť iba v zrodenom Svetle, ktoré si „nechce na nás posvietiť“ vo forme vyhrážky, ale chce nám posvietiť na cestu. Naša pozemská púť má byť cestou pokánia a nevinnosti v zmýšľaní a konaní, a to podľa vzoru betlehemského Dieťaťa. 
V chladnom prostredí sveta nám pomôže iba Svetlo, ktoré nás bude navigovať cestou lásky, pokánia a obety. Iba v Božom svetle sa naučíme vnímať a prijímať posolstvo spásy, ktoré má univerzálny charakter. Vyprosme si viac svetla, aby sme mohli správne čítať a pochopiť Božie plány. Nech nikoho nemýli, že sa začali realizovať v malom Betleheme, v studenej maštaľke, v chudobnej rodine.
Už teraz vieme, že posolstvo Mesiáša opustilo betlehemskú maštaľ a rozohrialo srdcia nás všetkých.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára