Istota Vianoc.

Pred sviatkami sme vysluhovali sviatosť pokánia. Občas som si všímal okolie a prostredie interiéru kostola. Pohľadom som zablúdil aj na svojich kolegov. Všimol som si na našom správaní,že niektoré veci chápeme automaticky. Sme na ne zvyknutí, Svedčia o tom naučené pohyby. Rozdelil som ich podľa veku a generačného odstupu. Najmladší kolegovia využívali prestávku na naučený pohyb,ktorým šmátrali po mobile vo vrecku. Koľko zdesenia bolo,keď zistili,že ho zabudli v aute alebo nebodaj doma. Hotová pohroma! Predstavitelia tzv.strednej generácie sa vyznačovali šmátravým pohybom vo vrecku v snahe dostať odtiaľ krabičku cigariet. Niektorým nebolo všetko jedno,keď zistili,že fajčivo zostalo doma. Ešte šťastie,že tu boli kolegovia,ktorí na túto záležitosť nezabudli a zásobili sa tak,že mohli ponúknuť zábudlivým spolubratom zo svojich zásob. A napokon moja generácia,ktorá sa už počíta k staršim v presbytériu kňazského stavu. Nie mobil,nie cigarety,ale lieky. Pekne naporciované na celý deň. Zlý pocit,ak šmátrate po liekovke a nenájdete nič. Najmladší s mobilmi sa vám vysmejú.Tí s cigaretami síce vypočujú vašu výpoveď,ale kúdoly dymu z ich cigariet vytvárajú akúsi pomyselnú priepasť medzi generáciami. Akoby vraveli-my liekmi nedisponujeme. Toľko naučených pohybov,akože na istotu...a nič. Koľko je takých ľudí,ktorí idú v živote na istotu-bez Boha. Sú tak naučení a zvyknutí. Raz každý z nich precitne a možno s hrôzou zistí,že nemá nič. Že sa mu míňa život,že odchádzajú ľudia z jeho života,že mu odchádzajú sily,prichádzajú choroby a on z tých-mimobožských istôt nemá skoro nič. Vianoce poskytujú čas nájdenia tých pravých hodnôt. Môžeme ich nájsť v malom Dieťati,ktoré sa narodilo v biede betlehemskej maštale. Človek musí objaviť čaro a hodnotu tejto biedy,aby zistil,že bez Boha zostáva chudobným a prázdnym. Až keď začne chápať biedu betlehemskej maštale za posvätnú,až potom začne bohatnúť a jeho život sa začne naplňať.