Obeta sprevádzaná modlitbou.

Spomínam si na jednu udalosť z čias svojho detstva. Bol som chorý a ležal v posteli. Bola nedeľa a na svätú omšu som nemohol ísť. Nádejal som sa,že si zapnem televízor a pozriem seriál,ktorý vysielali každú nedeľu a to práve cez bohoslužby. Nemal som veľa možností si ho pozrieť,tak som "privítal" chrípku. Moje plány odhalila mama. Priśla,vypla televízor s poznámkou:cez svätú omšu televízor pozerať nebudeš. V kostole sú ľudia,ktorí sa modlia,budeš aj ty doma. Stalo sa tak pod dohľadom otca,ktorý bol na svätej omši ráno. Neverím,že dnes niekto takúto prax zachováva. Mnohí by sa z toho zasmiali. Mne to však do života dalo veľa. Zapamätal som si to na celý život. Keď sa koná eucharistická obeta,treba sa modliť. Sv. Lukáš dramaticky opisuje dianie okolo Zachariáša a Alžbety/ Lk 1,5-25/. Starozákonný kňaz Zachariáš konal v chráme kadidlovú obetu. Evanjelista nezabudol podotknúť,že práve v tom čase sa vonku modlilo množstvo ľudu. Obeta má byť sprevádzaná modlitbou. Určite eucharistická,ale aj každá iná. Napríklad,keď vieme,že niekoho trápi choroba a on s ňou bojuje. Alebo,keď počujeme o ľuďoch,ktorí nesú iné kríže a prechádzajú skúškami. Často obdivujeme blížnych,ktorí odolávajú slabosti,pričom nezabudneme podotknúť,že prinášajú obetu. Aj takéto obety treba podporiť modlitbou. Nevieme,koľko ľudí "stojí vonku a modlí sa" pri našom trápení a obeti.Nenechajme trápiacich sa bez povšimnutia,ale vytvorme im modlitbovú podporu,ktorú Boh určite raz odmení.