Predvianočná horúčka.

Pred rokmi som si užíval predvianočnú atmosféru v spoločenstve svojich blízkych. Konali sme tzv.dokončievacie práce v domácnosti. Svorne sme kritizovali tendenciu doby,ktorá sa zameriava na konzum a dlhé chvíle strávené medzi regálmi obchodov. Usmievali sme sa a žartovali,lebo  sme stihli nakúpiť ešte pred vianočnou horúčkou. Zrazu mama zmraštila čelo a vyhlásila,že sme zabudli na kečup. Mizerný kečup! Ako jediný motorizovaný som skočil do auta a priletel do mesta. Tesne pred záverečnou som vkĺzol do priestorov marketu a schmatol z regálu kečup a uháňal v ústrety pokladni. Stihol som. Bol som asi posledný kupujúci. Pred východom na ulici som naďabil na upratovačku. Tá si ma premerala a káravo-matersky  ma napomenula:"Mladý muž,Vianoce sú o inom..."Dostal som tvrdú lekciu. Asi hodinu pred tým som sa chválil tým,že sme doma nepodľahli ošiaľu z nakupovania a teraz toto. Do kostola priniesli betlehemské svetlo. K dispozícii bolo niekoľko hodín. Pár minút pred tým,ako sme chceli chrám zatvoriť,ešte ktosi vbehol s lampášom dnu a pripálil sviecu od tej betlehemskej. Nikto z nás,ktorí sme tam stáli,nepovedal,že Vianoce sú o inom,reagujúc na neskorý príchod návštevníka. Lebo Vianoce sú práve o tom-za Svetlom sa oplatí ísť vždy. Toto Svetlo nepozná dobu predaja. Nepozná zatváraciu hodinu,nepozná záverečnú. Ten,kto chce,ešte stihne "zapáliť sa" Svetlom apoštolátu a pokánia. Aj tí,ktorí si myslia,že idú na poslednú chvíľu,stihnú,ak sa presvedčili,že bez Svetla zostanú ich životy vo tme.