Myšlienka dňa 13

Predstavme si situáciu,v ktorej počúvame nejakého človeka,ktorý práve hovorí  súkromne alebo má nejaký prejav. Pri pozornom počúvaní zisťujeme,že sme túto rétoriku už počuli. Povieme si: veď to nie sú jeho slová! A vzápätí sa cítime osvietení a povieme:ale,veď to už raz povedal ten a ten. Odvtedy máme jasno,kto stál ako prvý,za počutými slovami, ako autor. Za slovom spoznávame konkrétneho človeka. Pán Ježiś používa výraz:"moje slová"/ Mt 7,21.24-27/. Používa ich pri rôznych príležitostiach. Robí to preto,aby sme za Slovom videli Boha. Nielen človeka-Ježiša z Nazareta,ale zároveň Boha-Božieho Syna. Nie je to jednoduché,lebo aj slovo Božie na prvé počutie znie po ľudsky. Veď je adresované človekovi. No jeho dosah je nekonečne hlbší,ako nejaké slovo človeka,hoc akokoľvek vrúcne a úctivé. Božie slovo máme nechať dopadnúť hlboko,aby sme sa stali svedkami jeho účinnosti. Máme možnosť rôzne maličkosti,drobnôstky a jednoduchosti premeniť na veľké veci. Všetky totiž pochádzajú od jedného Darcu. Za dobrým slovom čakaj dobrého človeka,za Slovom v kostole čakaj Boha a za všetkými dobrami uzri Najlepšie z najlepších.