piatok 14. decembra 2018
Myšlienka dňa 13
Predstavme si situáciu,v ktorej počúvame nejakého človeka,ktorý práve hovorí súkromne alebo má nejaký prejav. Pri pozornom počúvaní zisťujeme,že sme túto rétoriku už počuli. Povieme si: veď to nie sú jeho slová! A vzápätí sa cítime osvietení a povieme:ale,veď to už raz povedal ten a ten. Odvtedy máme jasno,kto stál ako prvý,za počutými slovami, ako autor. Za slovom spoznávame konkrétneho človeka. Pán Ježiś používa výraz:"moje slová"/ Mt 7,21.24-27/. Používa ich pri rôznych príležitostiach. Robí to preto,aby sme za Slovom videli Boha. Nielen človeka-Ježiša z Nazareta,ale zároveň Boha-Božieho Syna. Nie je to jednoduché,lebo aj slovo Božie na prvé počutie znie po ľudsky. Veď je adresované človekovi. No jeho dosah je nekonečne hlbší,ako nejaké slovo človeka,hoc akokoľvek vrúcne a úctivé. Božie slovo máme nechať dopadnúť hlboko,aby sme sa stali svedkami jeho účinnosti. Máme možnosť rôzne maličkosti,drobnôstky a jednoduchosti premeniť na veľké veci. Všetky totiž pochádzajú od jedného Darcu. Za dobrým slovom čakaj dobrého človeka,za Slovom v kostole čakaj Boha a za všetkými dobrami uzri Najlepšie z najlepších.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára