Pri istej príležitosti povedal Pán Ježiš túto poznámku:"A keď slepý vedie slepého ,obaja padnú do jamy"/Mt 15,14/. Na inom mieste v evanjeliu sa hovorí o tom,že dvaja slepci si našli cestu k Ježišovi-Lekárovi,ktorý ich uzdravil/Mt 9,27-31/. Tu postupovali koordinovane,jeden druhého potreboval. Neprotirečia si tieto situácie? Nie,lebo tá prvá situácia chce povedať,že ak niečo konajú spolu dvaja alebo viacerí pomýlení ľudia,málokedy z toho vzíde niečo dobré. Druhá udalosť chce naznačiť,že spolupráca dvoch alebo viacerých ľudi,hoc aj hendikepovaných,môže priniesť dobré ovocie. Často vidíme,najmä v priestore nemocnice,dvojice. Jeden z dvojice je mladší alebo zdravší a ten druhý je starší alebo chorý alebo oboje. Kto vlastne vedie koho? Je to obojstranné. Prečo? Lebo mladý a zdravý vedie staršieho a chorého,lebo ten by nemal síl,aby prišiel do cieľa-na nejaké vyšetrenie k lekárovi. Ale aj starší a chorý vedie mladého a zdravého,lebo ten sa musí prispôsobiť tempu a situácii svojho blížneho. Musí napr. výrazne spomaliť krok a úplne sa vžiť do situácie chorobou alebo vekom gniaveného blížneho. Koľko ľudí nás v skutočnosti vedie životom ,ťažko povedať. Teraz,v adventnom čase prispôsobme svoj krok,životné tempo blížnemu,ktorý to potrebuje. A to preto,lebo to chce Kristus,aby sme sa prispôsobili jemu v človekovi,ktorý je odkázaný. V prispôsobení sa blížnemu nájde naša duša pokoj a naplnenie túžob priniesť obetu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára