piatok 14. decembra 2018

Myšlienka dňa 5

Je veľa vecí,ktoré nás na živote človeka zaujímajú. Okrem iného sme niekedy zvedaví na jeho prístup. Prístup k ľuďom,k povinnostiam,k Bohu atď. V prístupe k niečomu, človek odhaľuje kus zo seba,dáva na javo,čo je obsahom jeho srdca. Aký môže mať človek prístup k rôznym životným situáciam? Môže mať postoj strachu. Vtedy si hovorí:neviem,čo ma čaká. Mám z toho strach. Nepoznám to. Nič o tom neviem. Inokedy sa musí vyrovnať z postojomobáv. To je vtedy,keď prevládajú v duši človeka pochybnosti. Má v duši nepokoj,či urobil dobre,čo urobil. Či nemal konať inak. Pýta sa,či nemal urobiť viac v nejakej činnosti atď. Prílišné obavy môžu limitovať človeka v jeho práci a úsilí o dobro. Na človeku občas badáme postoj pesimizmu. Ten vzniká na záklde vnútorného presvedčenia,že všetko konanie dobra je zbytočné,že všetko skončí zle. Aký postoj máme zaujať,keď sme konfrontovaní svečnosťou? Priznajme si,že v hlave vtedy prúdia rôzne myšlienky. Objaví sa tam strach,je tam fáza obáv a je tam aj miesto pre pesimizmus. S týmto sa však ďaleko nedostaneme. Takýmto postojom myšlienku večného života spracovať nedokážeme. Tu sa žiada iný prístup. Ten vychádza zo slov Pána Ježiša:"Vo svete máte súženie,ale dúfajte,ja som premohol svet"/ Jn 16,33/. V tomto uistení sa čŕta pre každého z nás nádej. Tá sa neopiera iba o ľudské a pozemské motívy,ale nachádza svoje zakotvenie v Božej prítomnosti. S čim teda môžeme počítať stojac pred bránami večnosti?1,Reakciou na strach je istota,ktorú nosíme v sebe ako veriaci,že Boh je s nami. Ak sme v živote prijímali Krista v Božom slove a v pokrme eucharistie,nemôže to zostať bez odozvy tvárou v tvár Sudcovi,ktorý nám otvára brány večnosti. Boží pokrm musel v nás zanechať istú hĺbku života,ktorá Božiemu pohľadu neunikne. Teda nie strach,ale posvätná bázeň pred tajomstvom večnosti,to je to správne rozpoloženie,ktoré by malo sprevádzať celý náš život a aj prechod do večnosti. 2,Našou reakciou na možné obavy zo stretnutia s Pánom života a smrti je myšlienka,podľa ktorej Boh všetko očisťuje a zdokonaľuje. Nemuseli sme v živote všetko zvládnuť dokonalým spôsobom. Ak sme mali dobré úmysly,ak sme do svojich plánov zasvätili Boha,ak sme s ním začínali svoje každodenné diela,on sám ich zdokonalí a dokončí na svoju slávu. Pekne o tom napísal sv.Pavol v liste Filipanom:"A som si istý,že ten,čo začal vo vás dobré dielo,aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša"/ Flp 1,6/. 3,Napokon,našou odpoveďou na prípadný pesimizmus z večnosti nech je myšlienka,podľa ktorej Boh počas života dáva pravidelnú možnosť reparátu.Presvedčili sa o tom aj takí veľkí ľudia,akými boli apoštoli. Po jednom z neúspešných rybolovov ich Pán namiesto pokarhania povzbudil,aby činnosť zopakovali znova:"Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov"/ Lk 5,4/. Tu sa ukazuje,že bol svedkom prvého-neúspešného rybolovu a že chce byť protagonistom pri opakovanom pokuse,tentokrát s úspešným koncom. Človek sa počas života neustále usiluje o dobro. Málokedy je so sebou spokojný,no spokojnosť,tú mu do života vracia Boh. Nedá sa spočítať koľko dobra vnesie do rodinného života matka a otec. Nedá sa spočítať,koľko dobra vyprosí pre Cirkev veriaca osoba,ktorá žije s Cirkvou a s ňou zdieľa jej osudy. Takýmto otvára Boh dvere večnosti a pozýva ich k sebe slovami:"Poďte ku mne všetci,ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním"/ Mt 11,28/.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára