Pri niektorých činnostiach sa od nás vyžaduje presnosť, inokedy máme k dispozícii voľnosť. Všetci vieme, čo je to protokol. Ide o prísne pravidlá komunikácie s určitými ľuďmi, najmä s vysokopostavenými. Kto sa stretne s kráľovnou alebo pápežom, nemôže hovoriť, čo sa mu zachce a kedy chce. Viažu ho k tomu pravidlá, ktoré sú dané na určitú príležitosť. Keď sa stretneme s priateľmi, nijaký protokol nepotrebujeme. Rozhovor je voľný, spontánny, otvorený, priateľský.
Ľudia, ktorí pracujú v gastrooblasti a varia, vedia, aká je dôležitá gramáž. Niektoré ingrediencie musia byť v jedle zastúpené presne, v gramoch. Ale bežný domáci kuchár vie, že najlepšie jedlo je vtedy, keď sa nemusí dodržiavať nijaký protokol a prísady idú v množstve-od oka. Podstatné je, aby stravníkom chutilo.
Aká má byť modlitba? Máme dodržiavať protokol, t.j. držať sa urputne nejakej konkrétnej naučenej schémy, alebo môžeme ísť na voľnobeh, podľa toho, ako to cítime vo vnútri? Pán Ježiš nás trochu usmerňuje v evanjeliu/Mt 6,7-15/. Na jednej strane nás presne motivuje k tomu, aby sme si osvojili modlitbu Otče náš, no vzápätí varuje, aby sme nezašli priďaleko vzhľadom na našu príslovečnú náchylnosť dlho a rozvláčne hovoriť.
Niekomu vyhovuje presná "gramáž" modlitby. Musí mať danú schému, ktorú málokedy opustí, nikdy z nej nevybočí. Iní vyznávajú tézu-od oka. Argumentujú tým, že pred Bohom sa nemáme cítiť uniformne, ale konformne. V každom z týchto prítupov je veľa múdrosti , skúsenosti a pravdivosti. Máme hľadať taký spôsob modlitby, ktorý osvieži naše duše. Je fakt, že sa musíme k modlitbe aj prinútiť a je pravda, že nie vždy pri nej cítime akúsi slasť duše. Sviežosťa odhodlanie duše je dobrým výsledným efektom modlitby. Modlime sa tak, aby sme s Bohom skutočne komunikovali a vnímali dôležitosť dialógu s ním.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára