Pre nejakým časom som nazrel do knihy, ktorá sa svojim obsahom dotýkala čias, kedy žili prehistorické tvory. Pre porovnanie, v rohu jedného obrázka bola maličká postavička človeka. Oproti tvorom, ktoré dnes už nežijú, lebo vyhynuli, sa javil iba ako maličký trpaslík, ako zanedbateľný prvok života. Paradoxne, človek prežil, tvory naháňajúce hrôzu, nie.
Kým je kňaz? Podľa schémy tzv. spoločenského významu je zanedbateľný. Povolanie kňaza nie je atraktívne a nikdy nebude valcovať rebríčky popularity. Je celkom nepatrný popri povolaniach, ktoré dnes dominujú a hýbu svetom. Ale pre ľudí, ktorí majú životnú hĺbku, ktorí majú zmysel pre nadprirodzené veci, je kňaz nespochybniteľným prvkom. Jeho život a pôsobenie sú primerané pre situácie, ktoré majstrovsky vymenoval Apoštol národov. Napísal:"Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach v nepokojoch, v námahách, v bdení a pôstoch, v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v Božej moci, zbraňami spravodlivosti v ľavej i pravej ruke, slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou, ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi a predsa dobre známi, akoby zomierajúci a hľa , žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a
pritom nám všetko patrí"/ 2 Kor 6, 1-10/.
V Knihe Sudcov nachádzame akýsi pravzor kňazského povolania a to v osobe Gedeona. Sám sa charakterizuje, že je nikto, že je bezvýznamný človek :"...veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome svojho otca" /Sdc 6, 1-6 . 11-24/. Napriek tomu, nemôžeme nevidieť na ňom niektoré novozákonné črty Ježišovho kňazstva. O ktoré ide?
1.,Gedeon sa poctivo venoval roľníckej práci: práve mlátil a vial obilie na lise, keď ho navštívil Pánov anjel. Zároveň si posťažoval na osud svojho národa a tak dal na javo, že mu táto skutočnosť nie je ľahostajná. Bol presvedčený, že Pán ich opustil. Anjel mu oznámil Božie poslanie:"Choď v tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael z rúk Madiánčanov. Ja ťa posielam!". Boh vedel o Gedeonových predispozíciách. Vedel, že vlastnosti, ktoré preukázal pred Božím poslom: zodpovednosť, starostlivosť, usilovnosť, priamy duch a čisté zmýšľanie, uplatní aj v službe Izraelu. Kto by pochyboval, že týmto má oplývať Kristov služobník v tejto dobe? Nezdolnosť v nepriazni, nesúhlas s rezignáciou, komunikácia/aj hádka/ s Pánom, toto všetko sú unikátne vlastnosti služobníka oltára, o ktoré by sa mal usilovať celý život.
2., Gedeon si vypočul aj upokojujúce vyjadrenie anjela:"Budem ťa čakať, kým neprídeš". Gedeon kamsi odbehol, no dozvedel sa, že Pán naňho počká. Podobné zvolanie si môže vyslúžiť aj adept na kňazský stav. Pán ho počká, kým sa vysporiada s minulosťou, kým prijme tvrdú realitu "nepopulárnosti" Cirkvi v dnešnej dobe, kým sa otvorí pre budúcnosť, ktorá nie je zabezpečená materiálnou hojnosťou pre jeho život. Pán počká, kým adept vybojuje svoj vnútorný zápas, kým si v hlave a v
srdci "učeše" všetky pochybnosti, kým sa presvedčí, že niet väčšej drámy života, ako je zápas o Božie kráľovstvo. Pán počká aj vtedy, keď potencionálny služobník Boží sa prestane pred Božou vôľou schovávať a odvážne vystúpi, aby reprezentoval Božiu spasiteľnú vôľu. On počká, kým sa "gedeon" dnešných čias rozhodne zrieknuť vecí, ktoré mu budú na ceste za poznaním Krista prekážať.
3., Boží anjel dáva Gedeonovi prvé pokyny:" Vezmi mäso i nekvasené chleby a polož to na tamtú skalu a polievku vylej na to". Pri týchto slovách vidíme v duchu kňaza, ako na oltár kladie obetné dary, premieňa ich na vzácny pokrm pre dušu. Vidíme a počujeme, ako "vylieva" a zvoláva Božie požehnanie na obety, ktoré priniesli veriaci do chrámu a položili ich na oltár. Kladie ich na duchovnú skalu-oltár, ktorá sa stáva svedkom najväčšieho zázraku, ktorý nazývame premenenie, lebo z obyčajných darov zeme sa stávajú nebeské skutočnosti. Kňaz vníma ľudské sny, túžby, požiadavky a predostiera ich Pánovi s dôverou v jeho priazeň. Je blízko človeka i blízko Boha. Je prepojením medzi životodarnou milosťou Boha a otvoreným srdcom človeka. Je malý a nepatrný, ale zároveň taký, bez ktorého nemôžu existovať Božie plány spásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára