Pred niekoľkými dňami som bol svedkom situácie, ktorú by sme mohli nazvať tragikomická. Okolo obchodného reťazca sa obšmietal bezdomovec. Chodilo dookola, prezeral odpadkové koše a keď našiel nejakú fľašu, starostlivo skontroloval, či je naozaj prázdna. Zrazu zbadal na múriku plechovku od piva. Tvár sa mu rozžiarila.Rozbehol sa a s veľkou nedočkavosťou po nej siahol. Priložil si ju k ústam a chcel piť. Po chvíli zbadal, že je už prázdna. S odporom ju zahodil, mávol rukou, čosi popod nos zahundral a pobral sa ďalej. Takto alebo podobne to vyzerá, keď človek niečo hľadá. Poteší sa keď si myslí, že to našiel, ale zistí, že to nie je to, čo hľadal.
Na poli hľadáme úrodu. Tá má svoju postupnosť. Pán Ježiš nás poúča o tom, že aj úroda má svoje zákonitosti. Hovorí, že najprv je steblo, potom klas a až tak zrno /Mk 4, 26-34/. Sú situácie, kedy až príliš veľa očakávame od stebla alebo od klasu, či od zrna. Niekedy zostávame sklamaní, lebo nenájdeme to, čo sme hľadali. Ako sa to prejavuje?
1.,Steblo. Samo o sebe ešte nič nemusí znamenať. Človek, ktorý putuje púšťou, môže objaviť steblo, trs trávy. Poteší sa, lebo takýto nález je predzvesťou, že zanedlho natrafí na pravidelnú vegetáciu, ktorá znamená život. Steblo je slabé, môže byť vysušené a hlavne, neubráni sa poryvom vetra. Je ním zmietané na všetky strany, nedokáže mu odolať, ak nie je zakorenené. Sú situácie, pri ktorých od istých ľudí očakávame veľa. Myslíme si, že sa môžu stať súčasťou "vegetácie nového života". Po čase však zistíme, že sa iba zmietajú v rôznych prúdoch tohto sveta. Otáčajú sa na všetky strany, vždy niečo hľadajú pre svoju nepokojnú dušu, no evanjelium ignorujú. Nie sú zakorenení v tej správnej pôde. Dnes obstojí človek, ktorý si osvojí pevné zásady evanjelia a podľa nich žije. Potom je iba malá pravdepodobnosť, žeby sa klátil na všetky svetové strany. Iba človek s postojmi evanjelia sa môže stať základom "novej vegetácie života".
2.,Klas. K steblu na poli neodmysliteľne patrí klas. Steblo samo o sebe neznamená nič. Má význam vtedy, keď sa na ňom zjaví klas. Od klasu očakávame veľa. Pamätníci vedia, že kedysi na starých bankovkách bola vyobrazená postava, ktorá držala v náručí klasy. Súčasní veriaci vedia, že klasy sa ako motív objavujú na liturgických rúchach, sú súčasťou ornamentov na oltárnych plachtách. Stávajú sa súčasťou rôznych liturgických slávení. Klas je predzvesťou dobrej úrody, hmotnej i duchovnej. Občas však zistíme, že klasy sú prázdne. Zostávame nepríjemne prekvapení a sklamaní. Je čas kňazských vysviacok. Modlime sa, aby klasy kňazských povolaní neboli prázdne. Modlime sa, aby veriaci nachádzali v kňazovi to, čo skutočne pre svoju dušu potrebujú. Prázdny klas bez zrna, sa stáva iba motívom a efektom. Jeho schopnosť nasýtiť niekoho sa vytráca.
3., Zrno. Čo napĺňa hospodára najväčšou radosťou? Napríklad to, keď vidí na poli steblo s klasom a početnými zrnami. Vtedy sa rastlina priam prehýba pod ťarchou zrna, ktoré je pripravené poskytnúť chlieb. Ide o akýsi úkon pokory a vďaky. Akoby sa celá rastlina chcela poďakovať a pokloniť Darcovi a Stvoriteľovi za to, že môže poskytnúť hladujúcim chlieb. Tak je to aj v živote. Iba ten, kto má dušu naplnenú milosťou , myseľ vďakou a hlavu pokornou múdrosťou, sa dokáže pokoriť pred majestátom Stvoriteľa. Veľký človek je ten, ktorý zostáva pokorný a to aj napriek tomu, že "klas" jeho života obsahuje veľa životodarného zrna.
Pán Ježiš nám týmto podobenstvom odkazuje, aby sme našli odvahu byť zrelým klasom, pripraveným na žatvu. Máme si uvedomiť, že ide o proces, ktorý nemôžeme uponáhľať. Boh chce, aby najprv vzišlo steblo, potom klas a až tak sa v ňom objavili zrná. Potom je čas žatvy. On je trpezlivý, lebo chce, aby sme boli na celoživotnú žatvu, dobre pripravení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára