Istý človek robil radikálne zmeny vo svojom živote. Prakticky sa to prejavilo aj tak, že obmedzil používanie technológii na minimum. Celý život sa v tejto oblasti pohyboval a napokon bol ňou presýtený. Nechal si iba najnutnejšie veci a stal sa z neho akýsi pustovník v dnešnom modernom svete. Napokon, nie je jediný. Keď mu priatelia pomáhali s likvidáciou techniky, donekonečna sa pýtali:"Si si istý a presvedčený, že sa toho zriekaš?". Ako keby čakali, že ich činnosť preruší a povie:"Stop, nepokračujte, žartoval som!".
Sme si istí, že chceme skoncovať s hriechom vo svojom živote? Naozaj je to tak alebo reči o pokání sú iba nutným súhlasom, ktorý sa od nás vyžaduje? Evanjelium hovorí o tom, ako Pán Ježiš uzdravil dvoch, ktorí boli posadnutí nečistými duchmi /Mt 8, 28-34/. Zlí duchovia prosili Pána, aby ich poslal do čriedy svíň. Keď sa tak stalo, črieda sa rozbehla dolu svahom a utopila sa v mori. Pastieri privolali obyvateľov mesta a tí, keď skonštatovali veľké materiálne škody, žiadali Ježiša, aby odišiel. V podstate mali dve možnosti. Buď mávnu rukou nad stratou svíň a povedia:"Bohu vďaka, že sa zachránili dva ľudské životy, ktoré boli oslobodené od posadnutosti", alebo budú oplakávať stratu stáda a osud posadnutých im bude ľahostajný. Po niekoľkonásobnom prečítaní tohto textu vzniká otázka: naozaj si prajeme život bez hriechu? Lebo, keď sa človek zbavuje hriechu, musí počítať s tým, že ho to bude niečo stáť. Napríklad stratu určitého honoru a úrovene doterajšieho štýlu života. Nie raz sme nútení zrieknuť sa "čriedy svíň", len aby sme pocítili slobodu. Ale táto sloboda je nekonečne viac, ako iné výsady pozemského sveta. Prečo? Preto, lebo túto "slobodu nám vydobyl Kristus" /Gal 5,1/. Cenou našej slobody je Ježišova krv preliata za našu spásu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára