Pred niekoľkými dňami sa na Floride zrútila dvanásťposchodová budova. Teraz skúmajú, prečo. Spod ruín už vyslobodili nejakých ľudí, ale stále sú niektorí nezvestní, čo znamená, že asi budú niekde tam, pod nánosmi sutín. Jeden z odborníkov povedal vetu:"Čím dlhší čas zostávajú ruiny ruinami, tým je menšia šanca, že sa v nich ešte zjaví život".
Evanjelium nám prináša správu o žene, ktorá bola dvanásť rokov vážne chorá/Mk 5, 21-43/. Evanjelista o nej hovorí, že:"...veľa vystála od lekárov, na liečbu minula veľa peňazí a jej zdravotný stav bol stále horší a horší..." Niekto by mohol konštatovať, že jej život sa zmenil na trosky a ruiny tak, ako tá budova na Floride...Na prekvapenie, zjavila sa v nej túžba po živote. Tá sa nestratila. Po dvanástich rokoch je to takmer zázrak. Objavila v sebe zárodky túžby po živote. Ako sa to prejavilo? Stretla sa s Ježišom. Sledujme u nej postupnosť krokov.
1.,Prišla v zástupe. Kto bol niekedy v zástupe, môže povedať, že niekde bol aj nebol. Bol medzi mnohými, ale neprejavil sa. Zástup je miesto a čas rozhodovania. Je tam istá anonymita, ktorá môže zatieniť našu účasť na nejakom podujatí. Keď je zle, povieme:"...veď som tam ani poriadne nebol...". Keď sa situácia vyvinie v náš prospech, povieme:"...aj ja som tam bol, len ste si ma nevšimli...". Kto je v zástupe, nie je výrazný.
Predstavme si, že píšeme nejaký text. Keď text kontrolujeme, zistíme, že niektoré veci chceme zvýrazniť. Urobíme to tak, že niektoré výrazy podčiarkneme, farebne rozlíšime alebo ich napíšeme nejakou kurzívou.
Aj vo veciach viery sa potrebujeme v zástupe zvýrazniť. Zo všeobecného chceme prejsť ku konkrétnemu. Život sa nás spýta, kto je pre nás Boh a hlavne to, či chceme výraznejším spôsobom vnášať evanjelium do nášho okolia? Pravá viera nás bude tlačiť preč od zástupu a smerovať k spoločenstvu. K takému spoločenstvu, ktoré bude hnacím motorom nášho svedectva vo viere. Medzi zástupom a spoločenstvom je rozdiel. Zástup má tendenciu schovávať niekoho, spoločenstvo práve naopak. Ono nás chce zvýrazniť ako horlivých nasledovníkov Pána Ježiša.
2.,Žena pristúpila k Ježišovi zozadu. Taký spôsob volí ten , kto má k niekomu úctu a bázeň alebo má úmysel niekoho vyľakať, či ublížiť...Ten, kto sa ukradomky blíži zozadu, má za cieľ s niekým komunikovať. Slovo čeliť, obsahuje výraz-čelo. Postaviť sa niekomu tvárou v tvár, postaviť sa čelom. Ježiš sa k odvážnej žene obrátil a ona musela čeliť jeho pohľadu, ale aj dôsledkom svojho konania. Tie dôsledky znamenali pre ňu uzdravenie a požehnanie. Súčasťou prejavov viery je aj odvaha čeliť dôsledkom. Niekedy je to výsmech, potupa, ale aj obdiv a uznanie. Žena z evanjelia nás povzbudzuje, aby sme našli odvahu čeliť Ježišovým požiadavkám, ale aj tomuto svetu, ktorý evanjelium zvykne zavrhnúť.
3.,Žena sa dotkla Ježišových šiat. Tento jav sa niekedy objavuje medzi rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi. Stretnú sa dve priateľky, pričom jedna vezme medzi prsty okraj odevu tej druhej a skúma kvalitu. Skúma, čo sa dnes nosí, z akej kvalitnej látky je odev toho a toho človeka. Niekedy sa to nedá posúdiť iba pohľadom. Musíme ten povestný kúsok látky chytiť do ruky a bleskovo preskúmať.
Svet skúma čím odievame svoju dušu a čím ju živíme. Pýta sa o akú kvalitu ide? Čo sa dnes "nosí" v duši veriaceho človeka? A pri tom skúmaní môže zistiť, že ide o kvalitu, ktorá pochádza z nebeských zdrojov, lebo Božie Slovo nemá ľudský a pozemský pôvod. Nenájdeme rovnocenný materiál pre toho, kto by chcel zaodieť svoju dušu do niečoho hodnotného a pretrvávajúceho až do večnosti. Zaodievajme svoju dušu odevom sviatostného pokrmu, lebo jeho užívaním a prijímaním sa dotýkame samotného Ježiša. Vychádza z neho sila, ktorá uchvátila a zachránila aj ženu chorú na krvotok a určite zachráni aj náš život tak, aby sa nezmenil v definitívne ruiny bez známok života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára