Rybolov

 

            Prednedávnom som po dlhom čase počul staré pedagogické pravidlo: „Dobrý učiteľ neučí predmet, ale učí deti.“ Prakticky to znamená, že okrem teórie prináša poznatky aj v oblasti praxe.

            Pán Ježiš vystupuje v evanjeliu ako ten najlepší učiteľ. Katechizuje, ale zároveň dáva apoštolom lekciu, podľa ktorej je on nielen Pán žatvy, Strážca vinice, ale aj Pán rybolovu.  (Lk 5, 1 – 11)

            On je viac ako storočiami overené techniky rybolovu. On je nad zaužívanou praxou rybolovu. Je nad všetkými neúspešnými či úspešnými pokusmi človeka, ktorý z mora vytiahol prázdne či plné siete.

            Čo tým chce apoštolov a nás naučiť?

1.) Moru treba dať šancu.

Ono si ju zaslúži. Nevydarený rybolov neznamená, že more je neplodné a že už vyčerpalo všetky zásoby. Boh neláme nad nami palicu, aj keď sme niekedy duchovne prázdni a málo vytrvalí v dobrom. Neznamená to, že Božie „zásoby“ milosti sa minuli a Božské Srdce prestalo byť najvýdatnejším prameňom Božích dobrodení.

            Od začiatku tohto roka sa objavuje v našich médiách reklama: „Nekrčíme, nezahadzujeme.“ Týka sa novej recyklačnej praxe. Plastové fľaše nekrčíme a neodhadzujeme do odpadu, ale celé, neporušené vrátime na vopred určených miestach.

            Boh náš život nekrčí a nezahadzuje – aj napriek našej nestálosti v dobrom. On nás chce vrátiť do života a dať novú príležitosť. Riskuje s nami ďalšie neúspešné rybolovy, ale vie, že raz preplnená loďka milosti, ktorú nám ponúka, sa ujme v našej duši a nasýti nás pre potreby večnosti.

 2.) Ježišova výzva – „Zatiahni na hlbinu!“

Pre život Cirkvi je veľmi dôležitá. Bohatý úlovok, ktorý vytiahli apoštoli na Ježišov pokyn, je síce unikátny, ale je len maličkosťou oproti rybolovu večnosti.

            V Pekingu začali ZOH. Pri tejto príležitosti niektorí naši umelci  - maliari  a rytci – vytvorili námet na poštové známky. Všetky sú s emblémom športovca. Jeden z umelcov povedal: „Medzi obrazom namaľovaným v štandardnej veľkosti a poštovou známkou nie je až taký veľký rozdiel. Jedno i druhé musí byť čitateľné a zrozumiteľné.“

            Je jedno, či rybolov Božích darov je vnímaný vo veľkom alebo malom formáte, je stále rovnako „čitateľný“. Za ním je Boh ako Darca, ktorý rozdeľuje a dáva, ako sám chce. Ďakujme aj za malé skutočnosti, ktoré zapadajú do rámca Božej starostlivosti o svet. Apoštoli sa rozlúčili s kariérou rybárov s bohatým úlovkom: „A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.“

            Niektorí ľudia majú strach vykročiť za Kristom, lebo si myslia, že veľa z tohto sveta musia zanechať a opustiť a málo dostanú od Pána. Apoštoli svojím príkladom túto mienku narušili. Dali najavo, že ide o mylné presvedčenie. Nikto nemôže dať toľko, koľko dáva Pán, a to v malom i vo veľkom formáte.

 3.) Po zázračnom rybolove apoštoli zanechali zamestnanie rybárov a vykročili za Kristom.

Nemohli odolať Božiemu pozvaniu. Život a jeho smerovanie nemáme iba vo svojich rukách. Boh je ten, ktorý má posledné slovo.

            Pred nedávnom sme mali možnosť vidieť v TV film s názvom „Karel“. Ide o dokumentárne spracovanie posledných mesiacov života Karla Gotta. Film priniesol veľa materiálu na úvahu.

            V jednej scéne sa odohralo toto: Spevák sedí s manželkou u lekára, ktorý riadi jeho liečbu. Dozvedá sa, že experimentálna liečba, ktorej sa podrobil a na ktorú sa spoliehal, nezabrala. Na tvári mu vidno pohnutie a sklamanie. Vtedy profesor konštatuje: „Viete, majstre, nikto z nás nemá život vo vlastných rukách.“

            Nikto nemá takú moc, aby sa Bohu vzoprel a povedal: „Nejdem!“ Vo všetkom, čo zažijeme – či je to dobré alebo zlé – vykročme za Kristom. Tak, ako to urobili apoštoli. Oni sýti svojho bohatého úlovku na mori išli za Kristom. Takisto to urobili aj tí, ktorí sklamaní z tohto sveta a z neúspešných rybolovov videli v Ježišovi jedinú istotu a nádej. Za Kristom idú chudobní aj bohatí, zdraví i chorí. Idú za ním, lebo sa presvedčili, že najistejšia voľba spočíva v tom, keď človek spočinie v Pánových rukách.

          Všetci sa učíme od Ježiša, ktorý je najlepším učiteľom. Učí nás, že naše pozemské aktivity a činnosti – aj keď na prvý pohľad úspešné – nás nemusia napĺňať. Skutočný zmysel života majú tí, ktorí robia skutky nezištne a obetavo pre potreby večnosti.

            Apoštoli túto pravdu veľmi rýchlo pochopili. Zostali po nich iba opustené siete. Ježiš pozýva aj nás, aby sme sa zbavili prázdnych skutkov a začali konať pre potreby sietí nebeského kráľovstva.