Zachytil som úryvok rozhovoru dvoch osôb. Počul som toto:"Predstavte si, čo sa jej stalo!" A potom som sa dozvedel, že istá pani išla z kostola a spadla tak nešťastne, že si zlomila jabĺčko v kolene a jeden stavec. Okrem tragédie ma zaujal výraz-čo sa jej stalo...Používame ho pomerne často. Napr.:predstav si, čo sa mi stalo...! V živote sa nám stane všeličo. Myslíme tým na nejakú nepredvídanú situáciu, ktorá nás zaskočila a ktorá je poväčšine nepríjemná. Jednoducho sa nám niečo stane a my musíme znášať primerané dôsledky.
Pán Ježiš rozpráva učeníkom o svojom poslaní. Hovorí, že on je Mesiáš, ale, dodáva, Mesiáš je ten, ktorý musí veľa trpieť/Mk 8,27-33/. Toto sa ale nepáči Petrovi. Berie si Ježiša bokom a dohovára mu. Akoby povedal:"To sa ti nesmie stať!"/Mt 16,22/. Pán potom apoštolom vysvetlí, že jeho budúce utrpenie nesúvisí s tým, že sa mu niečo stane, akože nečakane. Tak, ako sa všeličo stáva bežnému človekovi počas života. tak Ježišovom utrpenie nie je dielom náhody, ale dômyselného plánu Božej prozreteľnosti. Nechoďme ďaleko. Poznáme aj Máriin súhlas s Božím plánom. Vyjadrila ho slovami:" Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane, podľa tvojho slova"/Lk 1,26-38/.
Nech sa nám stane čokoľvek, nezatracujme možnosť spracovať dôsledky životných útrap a krížov. Túto časť života nepovažujme za trápnu, prázdnu a zbytočnú. Vnútorné spracovávanie toho-čo sa nám stalo-, môže byť dôležiťým faktorom pri zohľadňovaní večnej odmeny. Boh chápe naše trmácanie sa krížom za požehnaný čas, v zmysle našej spásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára