Mnohé televízne reklamy prinášajú slogan tohto znenia:Pamätaj na budúcnosť! Nie je to také ľahké. Poznáme národy, etnické skupiny a jednotlivcov, ktorí tento pojem nepoznajú. Žijú iba pre dnešok, čo bude zajtra, to ich netrápi. Starí mnísi sa kedysi pozdravovali heslom v latinčine:Memento mori!-Pamätaj na smrť! To preto, aby nezabúdali, že sú smrteľní a že je to ich budúcnosť, budúcnosť každého z nás. Nie je ľahké naučiť dieťa, aby nezjedlo všetky sladkosti naraz, ale aby si nechalo niečo aj na zajtra. Ono ešte nemá vyprofilovanú predstavu budúcnosti.
Pán Ježiš naznačuje, aby sme budúcnosť nestrácali zo zreteľa. V blahoslavenstvách ho počujeme hovoriť:"Blahoslavení , ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení" atď./Lk 6,17 20-26/. Hovorí stav-teraz a potom...Iste, ide aj o budúcnosť pozemskú, no tá je limitovaná dĺžkou nášho pozemského života. No, viac sa máme interesovať o budúcnosť, ktorá prekračuje hranice časnosti a večnosti.
Mosty majú problém, keď začínajú pretekať,t.j.keď sa do konštrukcie dostane voda. Tá zamrzne a nastáva devastačná činnosť, ktorá môže vyústiť až do štádia spadnutia mosta. Medzi našim-teraz a večnosťou by sme mali postaviť pomyselný, ale silný most. A dbať, aby sa do tejto konštrukcie nedostalo niečo, čo zdevastuje našu prístupovu cestu do večnosti. Môže to byť hriech, strata záujmu o sviatosti/teraz aktuálne/, alebo akékoľvek zamietnutie komunikácie s Bohom.
Pojem aklimatizácie je nám známy. Nedávno som sledoval zaujímavý dokumentárny film o zlatom veku československého a zároveň i slovenského horolezectva. Hovoríme o osemdesiatkách mimulého storočia. Jeden z priekopníkov horolezectva hovorí, že na osemtisícovku vylezieš iba vtedy, keď sa tam aklimatizuješ,t.j.keď tam hore stráviš aspoň jednu noc. Organizmus si na klímu musí zvyknúť aspoň nieloľko hodín. Ak sa chceš v budúcnosti dostať k Bohu naplno, mal by si sa aklimatizovať v jeho "nadmorských výškach". Mal si s ním už teraz, stráviť dosť času na to, aby si si navykal na "vysokohorskú klímu" milosti. Inak tam hore nevystúpiš.
F. Chopin. Je to vynikajúci hudobný skladateľ a klavirista. Žil v devätnástom storočí. Po otcovi Francúz, po matke Poliak. Pochovali ho tak, že srdce umiestnili v jednom kostole v Poľsku a telo vo Francúzsku. Maestro, hoci netušiac, zanechal nám príklad. Už počas pozemského života má byť časť z nás tu, ale aj vo večnosti. Naše srdce má biť pre večnosť, hoci náš život je situovaný v pozemskej atmosfére. Tento dualizmus života má najlepšie ovládať kresťan. Byť tu, ale žiť najmä pre večnosť a budúcnosť v Božom náručí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára