Mnohí ľudia na sklonku života spomínajú nielen na staré časy, ale niekedy aj na ťažiskové body, ktoré zostali hlboko v ich duši. Týkajú sa napr. miesta, kde žili, tvorili niečo alebo pôsobili. Týkajú sa činnosti, ktorú vykonávali. A to po stránke profesnej, či záujmovej. A môžu sa týkať hodnôt, ktoré v živote vyznávali a podľa ktorých sa snažili viesť svoj život.
Dnes sa lúčime s človekom, pre ktorého bol Boží chrám ťažiskovým bodom, vrcholným momentom života. Nie každý môže povedať, že stál nad plánmi a projektmi tohto Božieho stánku. že zároveň bol svedkom rastu pri výstavbe, keď kostol rástol pred jeho očami a že sa stal jedným z mnohých užívateľov tohto najvzácnejšieho priestoru v meste. Kostol sa stal ťažiskovým projektom jeho života, hoci v praxi ich vytvoril veľké množstvo. No tento prevyšuje všetky ostatné.
1.,Stáť nad projektom. Mnohí vieme z filmov, ale aj zo života, že projektant sa nad svojim dielom skláňa. Fyzický postoj nad rysovacou doskou by mal byť výrazom jeho vnútra. Ide o prejav zodpovednosti a pokory. A zvlášť je potrebné, aby sa tvorca sklonil nad projektom kostola , lebo nejde o profánnu, ale sakrálnu stavbu. T.j. takú, ktorá bude slúžiť pre potreby Božieho kultu. Projektanta Františka videli mnohí, ako sa skláňa v práci nas svojimi výkresmi, ale mnohí ho videli aj tu, v chráme, ako sa skláňa pred Spasiteľom, ktorý je projektantom večného života. K tomuto úkonu ho určite viedli aj slová dnešného žalmu :"Blažený muž, ktorý sa bojí Pána" /Ž 112/. O to sa pokúšali aj traja učeníci, ktorí sa ocitli s Ježišom na Hore premenenia /Mk 9, 2-13/. Známe sú Petrove slová:"Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi". Viera nás učí, že Boh je projektantom nášho života na zemi, ale hlavne-pripravil nám stánok "nie rukou zhotovený", vo večnosti. K tomuto cieľu treba ísť aj cestou utrpenia a kríža, sklamania, pokánia. Ale veríme, že Božia projekcia večnosti nám všetko toto vynahradí.
2.,Byť pri realizácii a vidieť dielo rásť. Plány a projekty treba z výkresu situovať do života. Projekt Božieho kráľovstva má byť viditeľný najmä na životoch ľudí alebo spoločenstiev. Tam je jeho miesto, tam je rast diela najviditeľnejší.
Včera vysielal TV NOE dokumentárny film o kláštore premonštrátov v Prahe na Strahove. Vznikol v súvislosti s výročím, lebo uplynulo 900 rokov od jeho postavenia. Ide o nádherné dielo. Na jednotlivých častiach muriva "priznali" reštaurátori miesta, ktoré hovoria o slohu, v ktorom bol kláštor postavený alebo renovovaný. Všetky tieto zásahy sú odhalené, aby návštevníci mali možnosť vidieť líniu rastu stavby. Na človeku vidno všetky zásahy Božej milosti tak, aby on rástol duchovne, hoci telesne chátra. Všetky slohy Božej milosti sú na ňom viditeľné: radosť, nádej, skúška, prehra, ale aj duchovný život, komunikácia s Bohom atď. Toto všetko Boh odhaľuje, aby bolo zreteľne vidieť cestu smrteľníka do Božieho kráľovstva.
3.,Človek je šťastný, ak si môže užívať dielo svojich rúk. Sú ľudia, ktorí poznajú iba materiálne a telesné pôžitky. Obyčajne ich vnútro zíva prázdnotou, lebo materiálne veci nikoho nenasýtia. Ale ten, kto užíva Božie dielo, napĺňa svoju dušu blaživým pokrmom. Chrám nie je iba dielom človeka. V prvom rade je dielom Božím. A tak si každý môže užívať jeho atmosféru, umeleckú hodnotu, ale hlavne duchovný a liturgický program v spojení s modlitbou a sviatostným životom.
Lúčime sa s človekom, ktorý pomáhal tento chrám stavať, ale zároveň s človekom, ktorý sa snažil budovať Boží chrám v sebe. Odišiel zaopatrený vzornou domácou starostlivosťou, ale aj duchovnými prostriedkami, ktoré vysluhuje Cirkev. Odišiel takto vystrojený, aby sa stretol so svojim Stvoriteľom a Spasiteľom, ktorý je projektantom Božieho kráľovstva. Svoje pozemské diela sa usiloval odobriť a podriadiť tým Božím. Takto ukázal na Krista, ktorému zveril do rúk svoj život a akoby duchovný testament použil slová z evanjelia, ktoré parafrazujeme do tejto podoby:"Toto je môj milovaný Boží Syn, počúvajte ho!".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára